Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

myšlienka -y -nok ž.

1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y; hlavou mu preletela m.; vyjadriť m-u vetou, jazykom

2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok

3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.; prísť na originálnu m-u; uskutočniť svoju m-u

4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti; hlásať revolučné m-y

5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;

myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;

myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
myšlienka ‑y ‑nok ž.; myšlienkový; myšlienkovo prísl.

myšlienka -ky -nok ž. 1. ▶ výsledok myslenia ako rozumového zachytenia skutočnosti a operácií pomocou pojmov a súdov, obsah myslenia, idea: krásna, ušľachtilá, vznešená m.; hlboká m. obsažná; utkvená, utkvelá m. trvalá, neustále sa vynárajúca z mysle; inšpiratívne myšlienky filozofov; citovať, osvojiť si cudzie myšlienky; sústrediť sa na jednu myšlienku; vysloviť, vyjadriť, sformulovať myšlienku; položiť svoje myšlienky na papier; zaoberať sa myšlienkou na smrť; odohnať zlé, chmúrne myšlienky; prvá m. patrila jej ako prvé si spomenul na ňu; zmierila sa s myšlienkou, že ho už nikdy neuvidí; Slov je mnoho, myšlienky sa hlásia a odchodia, len ako ich udržať, ako usporiadať? [J. Zdražil]
2. iba pl. myšlienky ▶ zachytávanie skutočnosti a rozličných vzťahov v nej rozumom, myslenie, premýšľanie: prúd, tok myšlienok; z myšlienok ho vytrhol otcov hlas; vracať sa v myšlienkach do rodiska; podeliť sa so sestrou o svoje myšlienky, sny a túžby; byť v zajatí smutných myšlienok; byť pohrúžený, ponorený, zabraný do (svojich, vlastných) myšlienok intenzívne rozmýšľať nad niečím a nevšímať si pritom okolie; byť, zotrvávať v myšlienkach s niekým napriek neprítomnosti niekoho byť s ním spojený v duchu, myslieť na niekoho; oddávať sa hriešnym myšlienkam
3. (i o čom; na čo; s neurčitkom) ▶ prvok obsahu našej mysle, ktorý náhle vyvolá činnosť; okamžitý podnet, idea, nápad: absurdná, diabolská m.; napadla mu výborná, fantastická m.!; vnukol mi priam geniálnu myšlienku; prísť na originálnu myšlienku; prišiel s myšlienkou zorganizovať vianočný večierok; rozvíjať myšlienku o spoločnom živote; pohrávať sa s kacírskou myšlienkou dať výpoveď; zavrhnúť, zahnať myšlienku, vzdať sa myšlienky na pomstu; vyhovoril jej myšlienku prerušiť štúdium; Útek odmietal v zárodku myšlienky. [J. Papp]
4. (i o čom; na čo; s neurčitkom) ▶ chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné, názor, svetonázor, zmýšľanie, presvedčenie: národná m.; olympijská m.; európska m. myšlienka zjednotenia Európy do jedného celku; novátorské myšlienky; myšlienky sociálnej demokracie; hlásať revolučné myšlienky; podporiť myšlienku o nezávislosti krajiny; šíriť myšlienku ekumenizácie; presadzovať myšlienku o vzájomnej hospodárskej spolupráci štátovhist., lit. myšlienka slovanskej vzájomnosti idea národno-kultúrnej jednoty a spolupráce všetkých slovanských národov, ktorá sa prejavovala v slovenskom národnom obrodení (v 18. - 19. stor.), hlavne v romantickej literatúre a vo vede, ako obrana proti maďarskému útlaku v Uhorsku
5. ▶ vedúca, hlavná obsahová náplň obyč. umeleckého diela; syn. námet, téma, idea: hlavná m. románu; filmu chýba m.; dielo dopovedalo myšlienku do konca; kniha prekypuje myšlienkami o radostnom detstve; Nosnou myšlienkou celého príspevku bolo upieranie slobody prejavu kresťanom. [Sme 2004]
fraz. čítať niekomu myšlienky/niečie myšlienky al. poznať niečiu každú myšlienku vedieť uhádnuť, čo si druhý človek myslí; dávať/dať voľnosť/slobodu svojim myšlienkam môcť slobodne tvoriť al. vyjadrovať svoje názory; dostať spásnu/spásonosnú myšlienku mať nápad, ktorý prináša východisko z istej situácie; držať sa myšlienky neodbočovať od témy; drží sa ho myšlienka stále myslí na niečo; hlavou mu blysla/preletela/prebleskla/prebehla myšlienka a) uvedomil si niečo b) dostal nápad; chytiť sa nejakej myšlienky začať uskutočňovať nejaký nápad; koketovať s myšlienkou na niečo uvažovať o možnosti uskutočnenia niečoho, pomýšľať na niečo; mať čierne myšlienky mať smutnú, chmúrnu náladu; mať plnú hlavu myšlienok na niekoho, na niečo stále na niekoho, na niečo intenzívne myslieť; myšlienky mu [niekde] blúdia rozmýšľa o niečom vzdialenom; myšlienky mu víria v hlave/hlavou myšlienky sa mu objavujú rýchlo a nesystematicky, nesústredene uvažuje; myšlienky sa mu roja [v hlave] má veľa myšlienok; natíska sa/vnucuje sa myšlienka [s vedľajšou vetou al. s neurčitkom] na základe logického uvažovania prichádzame k [nasledujúcemu] záveru; otec myšlienky autor, pôvodca; posadla ho bláznivá myšlienka dostal výstredný nápad; prebrať sa z myšlienok na niečo prestať na niečo myslieť a sústrediť sa na pôvodnú činnosť; prísť na iné myšlienky začať sa zaoberať niečím iným, novým; sledovať niť myšlienok pozorne počúvať (niečí výklad); stratiť niť myšlienok byť vyrušený v prejave, vo výklade; usporiadať/utriediť si [svoje] myšlienky [v hlave] sústredene, pokojne o niečom popremýšľať; v hlave mu vŕta myšlienka al. zamestnáva ho myšlienka intenzívne na niečo myslí; zaletel myšlienkami niekam al. myšlienky mu zaleteli niekam rozmýšľa o niečom svojom, spomenul si, zaspomínal na niečo prežité; zmocnila sa ho myšlienka začal intenzívne na niečo myslieťparem. želanie býva otcom myšlienky keď človek chce, na niečo (osožné) príde, nájde riešenie
myšlienočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Ako slamy sa chytal každej myšlienočky na záchranu. [Milan Ferko]; Ona, mať, je, žije kdesi doma na dedine, sprevádza ho, neustále vysiela k nemu svoje myšlienočky. [D. Tatarka]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


myšlienka 1. produkt ľudského myslenia • kniž. idea: vyjadrovať myšlienky, idey prostredníctvom reči

2. obsahové zameranie umeleckého diela • idea: kniha nemá myšlienku, ideunámettéma: námetom, témou symfónie je boj dobra a zla

3. p. nápad 1 4. p. úmysel 5. p. zásada


námet 1. okruh javov, skutočností, ktoré istý autor tvorivo spracúva • téma: námet, téma skladby, básnelátka (slovesný materiál): látka na novelumyšlienkaidea: objavné umelecké myšlienky, idey

2. p. návrh


nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienkaidea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideupodnetpopudimpulz: tvorivý podnet, popud, impulzmotív: čerpať motívy v prírodevnuknutie: mať vnuknutiegag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór

p. aj podnet

2. p. útok 1


návrh produkt myslenia, ktorý sa predkladá na schválenie al. prerokovanie: predložiť návrh zákonanámet (návrh na ďalšie spracovanie): o tomto námete budeme uvažovaťmyšlienkaidea: to je výborná myšlienka, ideanápad (náhla myšlienka): ide o originálny nápadpropozícia: technické propozícieprotinávrh (návrh podaný proti inému návrhu): zamietnuť protinávrh


obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod


téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojnanámet: to je dobrý námet na filmlátka: látka na rozmýšľaniemyšlienkaidea: hlavná myšlienka, idea románutéza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednáškytematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženypredmetobjekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myšlienka, -y, -nok ž.

1. produkt myslenia, idea: vyjadrovať svoje myšlienky, m. na niekoho, na niečo; beh, sled, tok myšlienok; mať smutné, veselé, tajné, postranné, hriešne m-y; výmena myšlienok; m-y sa mu roja (v hlave)ich veľa; m-y mu víria v hlave nesústredene, nesústavne myslí na niečo; má plnú hlavu myšlienok stále a intenzívne myslí na niečo; jeho myseľ ja zaujatá m-ami na niečo; hlavou mu prebehla, preletela, blysla sa m.; m-y sa mu rozbehli, roztratili, m-y mu lietajú nemôže sa sústrediť, nerozmýšľa sústredene; m-y sa mu pomútili nemôže jasne myslieť; prerušiť, pretrhnúť niť myšlienok vyrušiť (sa) v premýšľaní; sledovať, snovať niť myšlienok premýšľať; zbierať (roztratené) m-y sústreďovať sa; kniž. položiť svoje m-y na papier písomne sa vyjadriť; vidí mu do myšlienok, číta mu m-y, pozná každú jeho m-u pozná jeho úmysly, zmýšľanie; vie čítať m-y vie uhádnuť, čo si druhý myslí; všelijaké m-y ho mátajú, prenasledujú; posadla ho bláznivá m.; jeho m-y letia za ňou myslí na ňu; patrí mu každá jej m. je mu oddaná; mať čierne m-y smutnú, chmúrnu náladu; v myšlienkach a) v zamyslení, b) v duchu; v m-ach zaletieť niekam; o m-u väčší (Jégé) o málo; jeho prvá m. bola... najprv mu prišlo na um; prísť na iné m-y rozptýliť sa; byť, zotrvávať v m-ach s niekým myslieť na niekoho;

2. v mn. č. myslenie, premýšľanie: vyrušiť niekoho z myšlienok; ponoriť sa, pohrúžiť sa, zahĺbiť sa do myšlienok, oddať sa m-am; prebrať sa, vytrhnúť sa z myšlienok; zabraný, pohrúžený do myšlienok, pohrúžený v m-ach;

3. nápad, invencia: to je dobrá, skvelá, zlá, hlúpa m.; to je pôvodná m.; prísť na nejakú m-u; napadla, nadišla ho m.; chytiť sa nejakej m-y; zrodila sa v ňom smelá m.; hovor. ukradnúť cudziu m-u prisvojiť si cudzí nápad;

4. idea, zásada: národná, družstevná m.; m. pokroku, mieru; hlásať nové, pokrokové m-y; šíriť revolučné m-y; mať zdravé m-y;

5. úmysel, zámer, plán: m. na odvetu, pomstu; uskutočniť, realizovať svoju m-u; upustiť, neupustiť od svojej m-y

dozrela v ňom m. rozhodol sa pre niečo;

6. idea určujúca obsah umeleckého al. vedeckého diela, námet: hlavná, základná m. románu; hudobná m.;

myšlienkový príd.: m. postup. m. proces, prúd; m. život, m. svet; m-á súvislosť;

myšlienkove/-o prísl.;

myšlienočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

myšlienka podstatné meno, ženský rod

(jedna) myšlienka; (bez) myšlienky; (k) myšlienke; (vidím) myšlienku; (o) myšlienke; (s) myšlienkou;

(dve) myšlienky; (bez) myšlienok; (k) myšlienkam; (vidím) myšlienky; (o) myšlienkach; (s) myšlienkami;

myšlienka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) myšlienka
G (bez) myšlienky
D (k) myšlienke
A (vidím) myšlienku
L (o) myšlienke
I (s) myšlienkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) myšlienky
G (bez) myšlienok
D (k) myšlienkam
A (vidím) myšlienky
L (o) myšlienkach
I (s) myšlienkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

myšlienka: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor