Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

myšlienka -y -nok ž.

1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y; hlavou mu preletela m.; vyjadriť m-u vetou, jazykom

2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok

3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.; prísť na originálnu m-u; uskutočniť svoju m-u

4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti; hlásať revolučné m-y

5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;

myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;

myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
myšlienka ‑y ‑nok ž.; myšlienkový; myšlienkovo prísl.

myšlienka -ky -nok ž.

myšlienka -ky -nok ž. 1. ▶ výsledok myslenia ako rozumového zachytenia skutočnosti a operácií pomocou pojmov a súdov, obsah myslenia, idea: krásna, ušľachtilá, vznešená m.; hlboká m. obsažná; utkvená, utkvelá m. trvalá, neustále sa vynárajúca z mysle; inšpiratívne myšlienky filozofov; citovať, osvojiť si cudzie myšlienky; sústrediť sa na jednu myšlienku; vysloviť, vyjadriť, sformulovať myšlienku; položiť svoje myšlienky na papier; zaoberať sa myšlienkou na smrť; odohnať zlé, chmúrne myšlienky; prvá m. patrila jej ako prvé si spomenul na ňu; zmierila sa s myšlienkou, že ho už nikdy neuvidí; Slov je mnoho, myšlienky sa hlásia a odchodia, len ako ich udržať, ako usporiadať? [J. Zdražil]
2. iba pl. myšlienky ▶ zachytávanie skutočnosti a rozličných vzťahov v nej rozumom, myslenie, premýšľanie: prúd, tok myšlienok; z myšlienok ho vytrhol otcov hlas; vracať sa v myšlienkach do rodiska; podeliť sa so sestrou o svoje myšlienky, sny a túžby; byť v zajatí smutných myšlienok; byť pohrúžený, ponorený, zabraný do (svojich, vlastných) myšlienok intenzívne rozmýšľať nad niečím a nevšímať si pritom okolie; byť, zotrvávať v myšlienkach s niekým napriek neprítomnosti niekoho byť s ním spojený v duchu, myslieť na niekoho; oddávať sa hriešnym myšlienkam
3. (i o čom; na čo; s neurčitkom) ▶ prvok obsahu našej mysle, ktorý náhle vyvolá činnosť; okamžitý podnet, idea, nápad: absurdná, diabolská m.; napadla mu výborná, fantastická m.!; vnukol mi priam geniálnu myšlienku; prísť na originálnu myšlienku; prišiel s myšlienkou zorganizovať vianočný večierok; rozvíjať myšlienku o spoločnom živote; pohrávať sa s kacírskou myšlienkou dať výpoveď; zavrhnúť, zahnať myšlienku, vzdať sa myšlienky na pomstu; vyhovoril jej myšlienku prerušiť štúdium; Útek odmietal v zárodku myšlienky. [J. Papp]
4. (i o čom; na čo; s neurčitkom) ▶ chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné, názor, svetonázor, zmýšľanie, presvedčenie: národná m.; olympijská m.; európska m. myšlienka zjednotenia Európy do jedného celku; novátorské myšlienky; myšlienky sociálnej demokracie; hlásať revolučné myšlienky; podporiť myšlienku o nezávislosti krajiny; šíriť myšlienku ekumenizácie; presadzovať myšlienku o vzájomnej hospodárskej spolupráci štátovhist., lit. myšlienka slovanskej vzájomnosti idea národno-kultúrnej jednoty a spolupráce všetkých slovanských národov, ktorá sa prejavovala v slovenskom národnom obrodení (v 18. - 19. stor.), hlavne v romantickej literatúre a vo vede, ako obrana proti maďarskému útlaku v Uhorsku
5. ▶ vedúca, hlavná obsahová náplň obyč. umeleckého diela; syn. námet, téma, idea: hlavná m. románu; filmu chýba m.; dielo dopovedalo myšlienku do konca; kniha prekypuje myšlienkami o radostnom detstve; Nosnou myšlienkou celého príspevku bolo upieranie slobody prejavu kresťanom. [Sme 2004]
fraz. čítať niekomu myšlienky/niečie myšlienky al. poznať niečiu každú myšlienku vedieť uhádnuť, čo si druhý človek myslí; dávať/dať voľnosť/slobodu svojim myšlienkam môcť slobodne tvoriť al. vyjadrovať svoje názory; dostať spásnu/spásonosnú myšlienku mať nápad, ktorý prináša východisko z istej situácie; držať sa myšlienky neodbočovať od témy; drží sa ho myšlienka stále myslí na niečo; hlavou mu blysla/preletela/prebleskla/prebehla myšlienka a) uvedomil si niečo b) dostal nápad; chytiť sa nejakej myšlienky začať uskutočňovať nejaký nápad; koketovať s myšlienkou na niečo uvažovať o možnosti uskutočnenia niečoho, pomýšľať na niečo; mať čierne myšlienky mať smutnú, chmúrnu náladu; mať plnú hlavu myšlienok na niekoho, na niečo stále na niekoho, na niečo intenzívne myslieť; myšlienky mu [niekde] blúdia rozmýšľa o niečom vzdialenom; myšlienky mu víria v hlave/hlavou myšlienky sa mu objavujú rýchlo a nesystematicky, nesústredene uvažuje; myšlienky sa mu roja [v hlave] má veľa myšlienok; natíska sa/vnucuje sa myšlienka [s vedľajšou vetou al. s neurčitkom] na základe logického uvažovania prichádzame k [nasledujúcemu] záveru; otec myšlienky autor, pôvodca; posadla ho bláznivá myšlienka dostal výstredný nápad; prebrať sa z myšlienok na niečo prestať na niečo myslieť a sústrediť sa na pôvodnú činnosť; prísť na iné myšlienky začať sa zaoberať niečím iným, novým; sledovať niť myšlienok pozorne počúvať (niečí výklad); stratiť niť myšlienok byť vyrušený v prejave, vo výklade; usporiadať/utriediť si [svoje] myšlienky [v hlave] sústredene, pokojne o niečom popremýšľať; v hlave mu vŕta myšlienka al. zamestnáva ho myšlienka intenzívne na niečo myslí; zaletel myšlienkami niekam al. myšlienky mu zaleteli niekam rozmýšľa o niečom svojom, spomenul si, zaspomínal na niečo prežité; zmocnila sa ho myšlienka začal intenzívne na niečo myslieťparem. želanie býva otcom myšlienky keď človek chce, na niečo (osožné) príde, nájde riešenie
myšlienočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Ako slamy sa chytal každej myšlienočky na záchranu. [Milan Ferko]; Ona, mať, je, žije kdesi doma na dedine, sprevádza ho, neustále vysiela k nemu svoje myšlienočky. [D. Tatarka]

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-ka/1580713±3610 1.67: substantíva ž. N sg. 678964→676579
+997
−905
matka/28954 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
manželka/13191 banka/11548→11620
+0
−10
myšlienka/9632 politika/9018 ruka/8959 výška/7201 tabuľka/6640 republika/6339 ponuka/5775 autorka/5720 ekonomika/5433 riaditeľka/5093 jednotka/4122 kritika/4020 zbierka/4000 dĺžka/3790 technika/3787 poznámka/3787 rieka/3744 spomienka/3559 Veronika/3554 stránka/3522 učiteľka/3311 vďaka/3308 rozprávka/3273 Monika/3192 mačka/3152 mamička/3115 Lenka/3018 priateľka/3015 búrka/2957 problematika/2791 (4417/436573)

-nka/109547±442 1.63: substantíva ž. N sg. 85394→85383
+66
−48
banka/11548→11620
+0
−10
myšlienka/9632 spomienka/3559 stránka/3522 Lenka/3018 zmienka/2095 Janka/1990 dovolenka/1744 podmienka/1644 skupinka/1401 novinka/1386 linka/1315 kaplnka/1227 hrdinka/1116 (533/40114)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


myšlienka 1. produkt ľudského myslenia • kniž. idea: vyjadrovať myšlienky, idey prostredníctvom reči

2. obsahové zameranie umeleckého diela • idea: kniha nemá myšlienku, ideunámettéma: námetom, témou symfónie je boj dobra a zla

3. p. nápad 1 4. p. úmysel 5. p. zásada


námet 1. okruh javov, skutočností, ktoré istý autor tvorivo spracúva • téma: námet, téma skladby, básnelátka (slovesný materiál): látka na novelumyšlienkaidea: objavné umelecké myšlienky, idey

2. p. návrh


nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienkaidea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideupodnetpopudimpulz: tvorivý podnet, popud, impulzmotív: čerpať motívy v prírodevnuknutie: mať vnuknutiegag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór

p. aj podnet

2. p. útok 1


návrh produkt myslenia, ktorý sa predkladá na schválenie al. prerokovanie: predložiť návrh zákonanámet (návrh na ďalšie spracovanie): o tomto námete budeme uvažovaťmyšlienkaidea: to je výborná myšlienka, ideanápad (náhla myšlienka): ide o originálny nápadpropozícia: technické propozícieprotinávrh (návrh podaný proti inému návrhu): zamietnuť protinávrh


obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod


téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojnanámet: to je dobrý námet na filmlátka: látka na rozmýšľaniemyšlienkaidea: hlavná myšlienka, idea románutéza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednáškytematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženypredmetobjekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myšlienka, -y, -nok ž.

1. produkt myslenia, idea: vyjadrovať svoje myšlienky, m. na niekoho, na niečo; beh, sled, tok myšlienok; mať smutné, veselé, tajné, postranné, hriešne m-y; výmena myšlienok; m-y sa mu roja (v hlave)ich veľa; m-y mu víria v hlave nesústredene, nesústavne myslí na niečo; má plnú hlavu myšlienok stále a intenzívne myslí na niečo; jeho myseľ ja zaujatá m-ami na niečo; hlavou mu prebehla, preletela, blysla sa m.; m-y sa mu rozbehli, roztratili, m-y mu lietajú nemôže sa sústrediť, nerozmýšľa sústredene; m-y sa mu pomútili nemôže jasne myslieť; prerušiť, pretrhnúť niť myšlienok vyrušiť (sa) v premýšľaní; sledovať, snovať niť myšlienok premýšľať; zbierať (roztratené) m-y sústreďovať sa; kniž. položiť svoje m-y na papier písomne sa vyjadriť; vidí mu do myšlienok, číta mu m-y, pozná každú jeho m-u pozná jeho úmysly, zmýšľanie; vie čítať m-y vie uhádnuť, čo si druhý myslí; všelijaké m-y ho mátajú, prenasledujú; posadla ho bláznivá m.; jeho m-y letia za ňou myslí na ňu; patrí mu každá jej m. je mu oddaná; mať čierne m-y smutnú, chmúrnu náladu; v myšlienkach a) v zamyslení, b) v duchu; v m-ach zaletieť niekam; o m-u väčší (Jégé) o málo; jeho prvá m. bola... najprv mu prišlo na um; prísť na iné m-y rozptýliť sa; byť, zotrvávať v m-ach s niekým myslieť na niekoho;

2. v mn. č. myslenie, premýšľanie: vyrušiť niekoho z myšlienok; ponoriť sa, pohrúžiť sa, zahĺbiť sa do myšlienok, oddať sa m-am; prebrať sa, vytrhnúť sa z myšlienok; zabraný, pohrúžený do myšlienok, pohrúžený v m-ach;

3. nápad, invencia: to je dobrá, skvelá, zlá, hlúpa m.; to je pôvodná m.; prísť na nejakú m-u; napadla, nadišla ho m.; chytiť sa nejakej m-y; zrodila sa v ňom smelá m.; hovor. ukradnúť cudziu m-u prisvojiť si cudzí nápad;

4. idea, zásada: národná, družstevná m.; m. pokroku, mieru; hlásať nové, pokrokové m-y; šíriť revolučné m-y; mať zdravé m-y;

5. úmysel, zámer, plán: m. na odvetu, pomstu; uskutočniť, realizovať svoju m-u; upustiť, neupustiť od svojej m-y

dozrela v ňom m. rozhodol sa pre niečo;

6. idea určujúca obsah umeleckého al. vedeckého diela, námet: hlavná, základná m. románu; hudobná m.;

myšlienkový príd.: m. postup. m. proces, prúd; m. život, m. svet; m-á súvislosť;

myšlienkove/-o prísl.;

myšlienočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

myšlienka ž.
1. obsah, výsledok myslenia: Mám ťeškia mišlianki (Kameňany REV); Aj má zlé mišlénki, práda, volačo má, volákú terchu (Ružindol TRN); Narobilo mi to mišliénék (Bošáca TRČ)
2. idea, nápad, úmysel: Maj starí má šakovakia mišlianki (Brusník REV); Jaké sprosté mišlénki ta to zaség napadajú (Val. Belá PDZ); Ból som téj mišliénki, že pvojďem, ale som ňemohél (Bošáca TRČ)

myšlienka [-ie-, -é-] ž, myšlienok [-šlének] m produkt ľudského myslenia, idea, nápad: bluda učitele, kteri nasledugi ne slowa boziho regulu, ale swe wlastni misslienky (TC 1631); mnozy manželowe ze zemskimy misslenkami pred oltar pristupugi (Le 1730) s prízemnými; v tajemnosti myšlenky odsílam (ASL 1759); sotwy sy do sskoly wkročil a gjž máš mysslenky w mysy (!), které mely w knižkach býti (LaR 18. st) o učenlivom, vzdelanom človekovi
L. náb telesné m-y nemravné: abychom telesne misslenky zanechaly (SP 1696); prísť do m-ov, v m. začať uvažovať: ňebila bich v tento mišlének prišla; ňebila bich do mišlenkuv techto prišla (BR 1785)
F. weterních mišlenkuw člowek (BU 1795) nereálne uvažujúci; -ový príd: o mišlenkowém hríchu (BN 1789)

myšlienka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) myšlienka
G (bez) myšlienky
D (k) myšlienke
A (vidím) myšlienku
L (o) myšlienke
I (s) myšlienkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) myšlienky
G (bez) myšlienok
D (k) myšlienkam
A (vidím) myšlienky
L (o) myšlienkach
I (s) myšlienkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

myšlienka: →speex →vorbis
a myšlienka ju et cette pensée la
chvíli všetky jeho myšlienky moment, toutes ses pensées
jednej myšlienky, medzi ktorými une pensées entre lesquelles
ju nikdy nepodozrievali z myšlienok soupçonneraient jamais les pensées
krásne a dobré myšlienky pensées belles et bonnes
pohrúžený do svojich myšlienok absorbé dans ses pensées
tisíc a jednej myšlienky mille et une pensées
túto myšlienku, náš život cette pensée, notre vie
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu