myš -i ž.
1. malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus
2. inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií
● expr.: mokrý, zmoknutý, spotený ako m. veľmi; chudobný ako (kostolná) m. celkom; je ich ako m-í veľa; hrať sa s niekým ako mačka s m-ou zahrávať sa; spí ako m. na vreci čujne;
myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré; myší chvost, bot. rebríček Achillea; myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;
pren. vrkôčik
● expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;
myška -y -šiek, myšička -y -čiek ž. zdrob.
myší myšia, myšie, myšací -cia -cie príd.
myší myšia myšie, myšací -cia -cie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na myš; patriaci, vlastný myšiam: myšacie oči; myší chvost ↗ i lexikalizované spojenie; myšacie zúbky; myšie, myšacie pišťanie; myšia, myšacia diera; princezná v myšom kožúšku; hygienická kontrola rieši výskyt myšacieho trusu v sklade potravín □ bot. chvostík myší Myosurus minimus drobná jednoročná bylina; jačmeň myší Hordeum murinum tráva; mrvka myšia Vulpia myuros tráva; ostrička myšia Elyna myosuroides tráva □ myší chvost bežné označenie trvácej liečivej rastliny rebríčka obyčajného Achillea millefolium, prípadne iných zástupcov rodu rebríček Achillea 2. ▶ pripomínajúci tvarom, farbou, veľkosťou a pod. myš: myšacia farba sivá al. nevýrazná, najčastejšie vlasov; myší hlások tenký, tichý; pren. Poskakovala Katuška okolo Miša na jednej nohe a myšie chvostíky sa jej veselo natriasali. [J. Sedlák] tenké vrkôčiky ◘ fraz. [najradšej] schoval by sa/skryl by sa/zaliezol by [aj/i] do myšacej/myšej diery a) veľmi sa hanbí za niečo b) je veľmi nesmelý
drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratko • nepatrný • expr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnká • miniatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmery • filigránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých knihách • perličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový steh • útly • subtílny • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postava • liliputánsky (i pren.) • expr. trpasličí • pren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štát • mikroskopický • expr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchy • pren.: myší • myšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbky • drobčivý (o kroku) • expr.: drobnučký • drobnulinký • drobulinký • drobunký • drobušký • drobučký • drobnuľký • drobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatený • krpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté
p. aj malý 1
2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný
sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý
p. aj šedivý 1
2. p. jednotvárny, stereotypný
myš, -i ž. druh malého cicavca, hlodavca; zool. m. domová (Mus musculus); m. poľná; chytať myši; pasca na myši; pišťať ako m.
● je ich ako m-í veľa; zmoknúť ako m., spotený ako m. úplne; spi ako m. vo (na) vreci čujne, ľahko; hrá sa s ním (s ňou) ako mačka s m-ou je falošná (-ý), zahráva sa s ním (s ňou); chudobný ako kostolná m. celkom; ani m. tade neprebehla nikto tam nebol; Keď kocúr nie je doma, myši majú hody (prísl.) keď niet dozoru, disciplína sa uvoľňuje; Vajatali hory, porodili myš (prísl.) mnoho príprav, hrozieb ap., ale malý výsledok, Čo je z mačky, všetko myši lapá (prísl.) ťažko zaprieť svoju prirodzenosť;
myšací i myší, -ia, -ie príd.: m-ia diera; m-ia pasca na chytanie myší; pren. m-ie oči malé; m-ie zuby drobné al. ostré; myšacia bundička v rozprávkach čarovný kožúšok, ktorý robí neviditeľným; bot. myší chvost rod bylín (Achillea); myší (ľud. i myšací) chvostík rod bylín (Myosurus)
● Od hanby by sa vopchal do m-ej diery veľmi sa hanbí;
myška, -y, -šiek i myšička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
myšací i myší príd. (mišačí) 1. csl vzťahujúci sa na myš: Obľiečki rozhrizené a ešťe aj f periňe bolo mišacie hňiezdo! (Socovce MAR); Na téj lúke boli samé mišacé dzíri (Vištuk MOD); mešacá ďéra (Cinobaňa LUČ); mišecá bundiška (Jelšava REV); mišačia ďiera (Nedanovce TOP) F. skriu̯ bi sa aj do mišacej ďieri (Rim. Píla RS) - veľmi sa hanbí 2. v dvojslovných názvoch a. rastlín: mišací chuost (Ležiachov MAR), miší chuosťik (Žaškov DK), mišací chvóscík (Bošáca TRČ), meší chvosťik (V. Lom MK), miší chrúst (Brodské SKA), miší chrústek (Štefanov SEN), mišací ocas (Lubina NMV), mišací ocásek (Trstín TRN) - bot. rebríček (Achillea); miši čeref (Dl. Lúka BAR) - bot. lipkavec (Galium) b. vtákov: miší kráľik (Pliešovce ZVO), miši kraľik (Šar. Dravce SAB) - zool. oriešok (Troglodytes); meší jastrab (Hor. Tisovník MK) - zool. sokol myšiar (Falco tinnunculus); miší chvost (Kalinka ZVO) - zool. kôrovník (Certhis)
myší p. myšací