Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

my G, A, L nás D nám I nami zám. osob. 1. os. mn.

1. označ. skupinu, ktorú tvorí hovoriaci a jedna al. viac osôb: poď s nami, so mnou a otcom; dajte nám vedieť; my s bratom ja a brat; u nás na Slovensku

2. označ. ľudí všeobecne al. istý kolektív; všetci, každý z nás: musí nám (všetkým) záležať na poriadku; my žiaci 4. triedy...

3. naznač. citovú, osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako nám pokus potvrdzuje, ... teraz nám zahrá obľúbená skupina; hovor. ako nám ide robota? vám, ti

4. zastupuje zám. ja a) v odb. a publ. textoch (plurál skromnosti): záver, ku ktorému sme došli my b) v min. v prejavoch panovníkov (majestátny plurál): my, kráľ uhorský

● nech to ostane medzi nami nevyzradené; expr. po nás → potopa

my G, A, L nás D nám I nami zám. osobné substantívne

my G, A a L nás D nám I nami zám. osobné substantívne 1. ▶ (v dialógu aj monológu) hovoriaci ním odkazuje na seba a inú osobu al. iné osoby: my sme sestry; nehnevaj sa na nás; príď nás navštíviť; ideme k nám do nášho domu, bytu; pridajte sa k nám; dajte nám pokoj! nám je to jedno; hovorí sa o nás; nás sa nepýtajte, ale ich; s mojím bratom si nás často mýlia; poďte s nami do parku; je to za nami a) nachádza sa v priestore za chrbtom b) už sa to uskutočnilo, ↗ i fraz.
2. iba N my ▶ používa sa a) vo viacnásobnom podmete: otec a my dve b) pri dôraze: my sa tak ľahko nedáme, nevzdáme; my s mamou nerady nakupujeme; my s tým nechceme nič mať!; a čo my s tým môžeme robiť? c) v protiklade: nie my, ale on je na vine d) pri elipse slovesa: rodičia jedli klobásu, my palacinky
3. ▶ označuje ľudí vo všeobecnosti al. istý kolektív, spoločnosť, firmu a pod., všetci, každý z kolektívu, používa sa aj pri dôraze: zdražovanie postihlo aj nás; divácky záujem nás potešil; Valí sa [informácia] na nás zo všetkých strán. [LT 2000]; Ak sa nám podarí znížiť ceny hovorného, tak môžeme primerane znížiť ceny za internetové pripojenie. [Slo 2002] □ pokoj a bratská láska nech je medzi nami (v rímskokatolíckej cirkvi) pozdrav sprevádzaný podaním si rúk veriacich pri svätej omši
4. hovor. ▶ (z pozície matky v komunikácii s malým dieťaťom) zastupuje dieťa, na ktoré sa výpoveď vzťahuje: my sa už vieme posadiť; už nám idú zúbky; nám sa ešte nechce spinkať?
5. iba D nám hovor. ▶ označuje rodinný vzťah al. prináležanie: pije a robí nám hanbu našej rodine; prídu nám maľovať byt náš byt; dcéra sa nám vydáva naša dcéra; Madona nám je svedkom, že sme nevedeli, o čo ide. [Š. Žáry] naším svedkom □ čo ste nám priniesli? privítacia formula hosťovi
6. iba D nám blíži sa významu častice hovor. ▶ vyjadruje citový postoj al. osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako sa nám darí? tebe, vám; na pódiu sa nám striedajú rozličné vokály a štýly
7. v spojení s niektorými predložkami ▶ označuje prostredie, v ktorom hovoriaci žil al. žije, napr. domov, rodný kraj, vlasť: u nás na východe je vysoká nezamestnanosť; k nám táto zvesť ešte neprišla; kde sa tu u nás beriete?; od nás je toto mesto vzdialené asi 500 km; I u nás hovorili cnostní ľudia do literatúry viac, než jej bolo zdravé. [A. Matuška] □ cíť(te) sa u nás ako doma! zdvorilostná formula pri vítaní hosťa
8. ▶ zastupuje zámeno ja vo funkcii autora výpovede v odborných a publicistických textoch, plurál skromnosti: my sa prikláňame k názoru, že experiment treba zopakovať
9. ▶ (obyč. v minulosti) zastupuje zámeno ja vo funkcii autora výpovede v slávnostných prejavoch panovníka, majestátny plurál: my, Ferdinand II., z milosti Božej kráľ
◘ fraz. čas hrá pre nás al. čas nahráva nám sme vo výhode; čas hrá/je proti nám sme v nevýhode; ešte ten nám tu chýbal! al. ešte ty si nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; je to za nami (o ťažkej úlohe, prekážke, hádke a pod.) zvládli sme to, už sa k tomu nebudeme vracať; medzi nami bratmi a) v priateľskom prostredí b) diskrétne povedané; medzi nami dievčatami al. medzi nami [povedané] a) pred ostatnými treba o tom mlčať b) úprimne povedané; my o vlku a vlk za humny/humnami práve prichádza osoba, o ktorej sme hovorili, ktorú sme spomínali; nech nás Boh chráni [od niečoho/pred niečím] vyjadruje želanie Božej ochrany v zložitých al. nebezpečných situáciách; nech to zostane medzi nami pred ostatnými treba o tom mlčať; o nás bez nás rozhodovanie o niekom bez jeho účasti; Pán Boh s nami a zlé preč! zvolanie, želanie, aby sa nestalo niečo zlé; kniž. po nás [nech príde/môže prísť] potopa! nezáleží nám na budúcnosti, osude ďalšej generácie; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo nám nevyhovuje; to sú k nám hostia! privítanie hosťa al. hostí ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o majetkovej nerovnosti; čo nás čaká, to nás neminie o ľudskom osude; kto nie je/nejde s nami, je/ide proti nám politické heslo; už je u nás po veselí, rozchoďme sa kade ktorý je po zábave, čaká nás bežná realita dňa

myo-, my- prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom sval, svalový, napr. myogénny, myokard, myalgia, myastenický

nám D osobného zámena my ↗ my: chýbate nám; povedzte to nám; je nám to ľúto; ide nám o všetko; príďte zajtra k nám; chceme to, čo nám patrí

nami I osobného zámena my ↗ my: vitaj medzi nami; pred nami je dlhá cesta; poďte s nami!; nechoďte tesne za nami; otec sa rád nami pochváli; medzi nami je koniec skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; Stále však ešte boli okolo nás, pod nami i nad nami kúty, múry, strechy i podstrešia, ktoré si žiadali súrnu opravu. [H. Ponická]

nás G, A a L osobného zámena my ↗ my: čaká nás dlhá cesta; každý z nás je iný, jedinečný; nikto to za nás neurobí; bolo to pre nás ťažké; dávať druhým to najlepšie, čo je v nás; vkladali do nás veľké nádeje; svet okolo nás sa mení; málo nás, málo nás, poď ty, Zuzka, medzi nás! [detská riekanka]

my- → myo-

myo-, my- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom sval, svalový

my, 2., 4., 6. p. nás, 3. p. nám, 7. p. nami zám. osob. označuje

1. skupinu dvoch al. viacej osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaci: ma sme Slováci; je nás mnoho; v 1. p. (ako premet) sa používa najmä a) pri presnejšom vymedzení podmetu: my s otcom; my roľníci a robotníci; my mladí; my starí; b) v eliptických vetách so zamlčaným prísudkom: my o vlku, a vlk za humny pri náhlom objavení sa, príchode toho, koho sme práve spomínali; c) pri dôraze: o to sa postaráme my; d) pri protiklade: My sme život!... svet je pleseň. (Hviezd.); e) vo vetách citovo zafarbených: Veď ho my vyliečime! (Fr. Kráľ); v 3. p. máva často len význam citovosti, dôvernosti: Janko sa nám oženil.

● medzi nami (rečeno, povedané) dôverne; po nás potopa nezáleží nám na iných, nestaráme sa o budúcnosť iných;

2. jednu osobu ako znak skromnosti, napr. vo vedeckých publikáciách, v článkoch (autorský plurál skromnosti);

zastar. jednu osobu v slávnostných prejavoch panovníkov (pluralis maiestaticus): my, cisár a kráľ z božej milosti...;

3. (s predl. u, k, od, nár. i do) prostredie, v ktorom hovoriaci žije al. žil, napr. domov, byt, rodný kraj, vlasť a pod.: U nás je dobre. — Príďte k nám! — Pôjdeš pekne do nás. (Kuk.); niekto, niečo je od nás pochádza z toho istého miesta, kraja a pod. ako ja al. my;

4. zried. spodst. my neskl. str. označenie bytosti, osoby: Teraz sa dostalo k vláde naše „my“. (Heč.)

my zám. osob., 1. os. mn. č.
1. csl označuje skupinu, ktorú tvorí hovoriaci a jedna al. viac osôb: Náz bolo šez, mi zme boľi chudobňie ďeťi (M. Lehota NB); Mi piaťi zme najviac tam vidržaľi (V. Lom MK); Jedna varila, druhá choďila s nama do poľa (Ležiachov MAR); A si ni videu̯, ako zme bežäli? (Hubová RUŽ); Tak sa náz už naschádzalo a hrávali zme sa na kadzejaké hri (Kostolné MYJ); Kukajú po nás, zme sa takí neobičajní vidzeli (Ružindol TRN); Mi sa ta veru nezlakneme! (Lukáčovce HLO); Mi buľi pejdześad ľudzi u jednej chiži (Hažín SOB); Ti postoj tu a daj pozor, žebi naz ňichto ňevidzel! (Sokoľ KOŠ); Mi aňi še ňezdohadaľi, a už začala ruska rata na nas štriľac (Brezina TRB)
2. csl označuje ľudí všeobecne al. istý kolektív, každý, všetci: Nuž, nán je to uš ťaško, starin, čo zme to boľi naučení (Lišov KRU); Nám to zbavilo, bosie zme šľi i do kostola, i na muziku (Žaškov DK); Na ti motáki sme si to (priadzu) pomotaľi, tam nám to počítalo po tricadz ňiciek (Podmanín PB); Mi čileg robíme uš strojámi (Semerovo HUR); Ta mi mušela vera veľo robic, ňeľem ja, aľe mi šicki (Brezina TRB)
3. naznačuje citovú, osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: No tag zme viďeli, že je s nami zle (Kľak NB); Pozabudle zme sa mi na husi a one do toho ovsa a lem nám jich tam gazda prisťihov (Čelovce MK)
4. strsl v D vyjadruje privl. vzťah k osobe al. veci: Poňiekerí zme si poľíhaľi, žebe zme si trocha zdremľi, žebe sa nám oči oklamaľi (V. Lom MK); No tak tá céra, tá nán je už aj vidaná (Devičie KRU); Aj nám boľi ocovia preč (Konské MAR); Oňi sa nám bľíska roďina (Slovany MAR)
5. s predl. u, k, od, ponad, pri, do vyjadruje prostredie, v ktorom hovoriaci žije al. žil, napr. domov, kraj ap.: Ako (vojaci) prichoďeli k nám, počuli zme strielaď Ostron Grúňi (Kľak NB); Tag ľeťeu̯ ponad náz aňi strela (V. Lom MK); Stretli zme sa zo zriaďencom, kerí bou̯ od náz rodák (Trnie ZVO); Do nás choďiťi začau̯ (Pondelok RS); Pri náz boli vrbi (V. Maňa VRB); U náz je cinter prekopaní šadze (Ružindol TRN); Ta jag išol do nas, ta mu daľi pre mladu pogač (Rozhanovce KOŠ); Bul tam od naz i Michal (Brezina TRB); Aľe inšag buľi dobri ľudze a i do nas fše chodziľi (Kuzmice TRB); Dagdze komperova baba, u naz naľešňik (Rozhanovce KOŠ)

majstrovský [maj-, mis-] príd
1. vzťahujúci sa na majstra, týkajúci sa majstra, určený pre majstra: geslyže by nektery syn magstrowsky aneb czuzy towariss chcel w tomto kralowskem meste Trencžyne magstrem zustaty, ten ma se ponegprw u sl. magistratu ohlasit (CA 1663); kteri maistrom bitti szada, zloszit musi od zapissu majstrowskei knihi 25 d (TOPOĽČANY 1757); (tovariš) geden rok bude powinnen služity a mistrowski rok delaty (PRIEVIDZA 1764); mastersstuk aneb po slowenskj mistrowskj kúsek (SlK 1766-80); mlady mister taxu majstrovsku zloži i majstrovsky obed ma byti (CA 1794 CM)
L. m. list výučný: kdiž (tovariš) do cechowskeg společneg lady zložj r. f. 10, može bez wsseckeg prekažky swe remeslo konat, kdežto se mu wyda ay majstrowsky list (CA 1791);
x. bot m-á bylina jarmanka väčšia Astrantia major: astrantia: mjstrowská bylina (KS 1763)
2. dobre, dokonale, odborne zhotovený: emblema: mistrowsky obraz (VT 1648); autolycus: mistrowsky zlodeg šikovný; apologum fecit qvam fabre: mjstrowskú pohádku pjsal (KS 1763); toto gest twé mistrowské djlo diable (VP 1764); po m-y prísl výraz k 1: fabrefacio: po mjstrowsky, po remeselnjcky robjm (KS 1763); k 2: dom mistrowskj wistawanj stogj welmy dluho cely (KoB 1666)

manžel [manžel, malžen] m
1. muž vo vzťahu k žene, s ktorou uzavrel manželstvo: prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584); verneho manzela sebe pogjmass (RS 1625); geg malzen portie ginim založil (KLOBUŠICE 1675); od manžele me dcéry (VP 1764) môjho zaťa; ga miela sem manžela, s kterého splodila gsem dwoch synúw
L. novus maritus: nowoženjch, nowy manžel (KS 1763) mladoženích
2. manželia pl manželská dvojica, manžel a manželka: manžele powinny su sobe lasku (zachovávať) (BAg 1585); zridka se nachazj, gestlj se dwa schazj gednostagnj manžele (BV 1652); aby swornost byla mezi manželmj (MT 17. st)
P. atpn Ondrej Manzel (ŽK 1492); Jan Manzel (v Žiline 1552); -ov príd privl k 1: glos: manželowa sestra (NP 17. st) švagriná; žena manzelovími penízmi má biť zaoďená (BR 1785); -ský príd: w staw swaty manželsky wstupiti (BAg 1585) uzavrieť manželstvo; s ní se jest sobášil a stav manželsky dokonati ráčil; v lásce malženskej prebývati (ASL 1603-04); socia thori: manželska towarysska (KS 1763) manželka; (nevesta) do manželskég lože unuwaneho (tesťa) wložit dala (PeP 1770); neboj sa, Janko, práva zemanského, nezbavá teba stavu manželského (PV 18. st); (po) m-y prísl: gich sestru rzadnie manželsky poyal (ŽK 1479) oženil sa s ňou; (manželku) po manželsky napomynam (KRUPINA 1685)

my zám os 1. os. pl označuje
1. skupinu dvoch al. viac osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaci: zradu, kteruz gest nad namy vczinil (SKALICA 1432 SČL); v N (ako podmet) sa používa najmä pri presnejšom vymedzení podmetu: my krestianssty posluchačzy (TC 1631)
2. jednu osobu ako znak nadradenosti, majestátnosti (najmä v písomných prejavoch panovníkov al. urodzených osôb - tzv. pluralis maiestaticus): my Mathuss Manko, ffoyt zilinsky, a rada dolepodepsana wyznawame (ŽK 1468); my Rudolf druhy, z božey milosty wywoleny rymsky czysar (SUČANY 1579 E)
3. prostredie, spoločenstvo, v ktorom hovoriaci žije al. žil, domov, mesto, kraj, vlasť: ta dwa czlowieky k nam sie wraticze (BYTČA 1484 SČL); dochazy nas sprawa dosty gista (PEZINOK 1519); vinum indigena: u nás roďené wjno (KS 1763); chodiwal sy, šuhag, do nas (AD 18. st)
F. za nás i po ná prísl výraz v prítomnosti i v budúcnosti, večne: abi za nas i po nas tak bilo (LIPTOV 18. st)