Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

musieť -í -ia nedok. ako pomocné modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. objektívnu nevyhnutnosť: s neúspechom, so smrťou sa m-me zmieriť

2. povinnosť; byť povinný, mať povinnosť: m-í sa starať o deti

3. potrebu: m-í veľa študovať; vidím, že vás nem-ím zoznamovať

4. nátlak, rozkaz: m-š mi vrátiť peniaze

5. vôľu; chcieť: m-m ťa navštíviť, m-m to mať

6. hovor. predpoklad al. istotu: m-la byť kedysi krásna

7. hovor. prosbu, želanie: m-te mi prepáčiť; m-š mi potom poslať pozdrav

to sa m-í nechať treba uznať; to už m-í byť (, aby prišiel) je to zriedkavé (, keď príde); to nem-lo byť zdráhavé prijímanie niečoho; expr. m-í byť všade je zvedavý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
musieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

musieť -sí -sia -sel -siac -siaci -sený -senie nedok. ⟨nem.⟩ pomocné modálne sloveso v spojení s neurčitkom 1. ▶ vyjadruje objektívnu nevyhnutnosť podriadiť sa jestvujúcim podmienkam, životným okolnostiam, situácii, prirodzenému behu udalostí a pod., neodvratnosť al. bezpodmienečnosť niečoho, niečo, s čím treba počítať, čo treba brať, vziať do úvahy: musíš sa vyrovnať so životnou prehrou; všetci raz musíme zomrieť; musíme sa zmieriť s tým, že deti časom opustia rodinné hniezdo; na ceste k cieľu musíme prekonať veľa prekážok; brat pre zranenie musel prestať s futbalom; nohu mu museli amputovať; záujemcovia o kúpu bytu musia rátať s rastúcimi cenami na realitnom trhu; musel si dávať pozor na to, čo povie
2. ▶ vyjadruje povinnosť niečo robiť, urobiť, povinnosť konať, vykonať dej (v zápore vyjadruje možnosť voľby, môcť): pacienti si musia za lieky doplácať; môj syn musí nosiť okuliare; chorý musí dodržiavať diétny režim; deti musia navštevovať školu do šestnásteho roku; musíte ešte chvíľu vydržaťmusia sa brať (o partnerskej dvojici) čakajú spolu dieťa, a preto sa potrebujú al. chcú zosobášiť
3. ▶ vyjadruje okolnosť, obyč. sociálnu normu al. subjektívnu potrebu, pri ktorej sa niečo žiada al. pokladá za nevyhnutné robiť, urobiť: musím [niekam] ísť potrebujem odísť, ↗ i lexikalizované spojenie; musím končiť (napr. pri telefonovaní); musím ti niečo povedať; o tvojom návrhu musím popremýšľať; musíme vymaľovať byt potrebujeme (dať) vymaľovať byt; mama spadla a my sme museli volať sanitku; písomná žiadosť musí obsahovať osobné údaje; kandidát na starostu musí spĺňať určité kritériá; víno musí dokysnúť; prípadné porušenie zákona musí najprv odhaliť príslušný orgán; musím sa dohodnúť s manželom; moje áno nebolo chcené, ale musené; človek musí myslieť aj na druhých, nielen na seba; s ňou musíte (zaobchádzať) pekne; deti poslúchajú? - musím zaklopať, áno zaklopaním na drevo zabrániť urieknutiu; musela si mi to urobiť?; Musel by to chlap byť, čo by ma chcel nabiť. [ľudová pieseň]; Sú aj takí, ktorí musia prejsť celý svet, aby si uvedomili, že miesto, ktoré opustili, je práve to, po ktorom pátrajú. [LT 1998]musím niekam ísť potrebujem ísť na toaletu; nemusieť niekoho dvakrát prosiť o niečo vyjadruje ochotu, pripravenosť adresáta výpovede vždy vyhovieť prosbe žiadateľa; keď to [už] musí byť vyjadruje neochotný súhlas s niečím, dobre teda; to nemuselo byť výraz pri zdráhavom prijímaní obyč. daru na znak poďakovania
4. ▶ vyjadruje nátlak, nútenie do niečoho (vzhľadom na komunikačného partnera al. okolnosti deja) al. rozkaz adresátovi výpovede, aby niečo robil, urobil: musíš to chytiť opatrne; poriadok musí byť!; táto úloha sa musí dnes dokončiť; deti, musíte pani učiteľku poslúchať!; musíš ma brať takú, aká som; pred operáciou musíte bezpodmienečne schudnúť; musíš sa kontrolovať; city musia ísť bokom! treba byť racionálny, triezvy (v uvažovaní, konaní)
5. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje predpoklad, že nasledujúci dej, o ktorom hovoriaci vypovedá v pripojenom slovese, je vysoko pravdepodobný, asi, akiste, iste, pravdepodobne, určite: tá svadba musela byť veľmi drahá; túto ženu som už musela niekde vidieť; v horách muselo byť nádherne; ten dom musí mať vyše sto rokov; muselo ti uškodiť slnko; cesty sú mokré, v noci muselo pršať; to muselo stáť celý majetok; sused musí byť doma, keď sa u nich svieti; na túto otázku musí existovať odpoveď; Musel som byť vtedy ešte primladý, keď mi jej podoba neutkvela v pamäti. [Ľ. Zúbek]
6. ▶ vyjadruje ochotu, chuť al. úmysel (v zápore odmietanie) niečo robiť, urobiť, chcieť niečo vykonať: malých speváčikov zo škôlky musíme pochváliť za ich výkon; ty musíš byť vždy niečo extra!; musím pripustiť, že ste lepší ako ja; nemusíte všetko vedieť nestarajte sa do cudzích záležitostí; nemusela si včera tak skoro odísť nepáči sa mi, že si nezostala; Som tu ešte len mesiac, no musím povedať, že sa mi tu veľmi páči. [HN 2008]
7. ▶ vyjadruje prosbu k adresátovi výpovede al. silné želanie niečo dosiahnuť, vlastniť a pod.: musíte mi sľúbiť, že sa ešte uvidíme; musíš mi prepáčiť, odpustiť; za to, že ti poviem svoj názor, sa nemusíš hnevať; už sa musíme niekedy stretnúť; v tomto zápase musíme zvíťaziť; to nové CD musím mať!
8. ▶ vyjadruje snahu hovoriaceho objektívne informovať adresáta obyč. o nepriaznivom stave vyjadrenom v nasledujúcej výpovedi: musím vás sklamať, túto knihu sme už vypredali; ďakujem vám za pozvanie na výstavu, ale, žiaľ, musím to z pracovných dôvodov odmietnuť; s ľútosťou musíme konštatovať, že sme stratili veľa času
9. v zápore pri vynechaní neurčitku plnovýznamového slovesa blíži sa významu plnovýznamového slovesa hovor. (čo, koho) ▶ nemať rád: dychovku veľmi nemusím; Aj keď nemocnice a lekárov veľmi nemusím, aspoň raz do roka sa objednám ku gynekológovi. [Em 2010]; Stredomorská kuchyňa je kapitola sama osebe a nie je tajomstvom, že jej veľmi podstatnou zložkou (okrem rýb, ktoré nemusím) sú cestoviny. [InZ 1999]
10. v zápore pri vynechaní neurčitku plnovýznamového slovesa blíži sa významu plnovýznamového slovesa hovor.urobiť niečo bez potrebného zváženia, niečo neprimerané, unáhliť sa: Ja a klamárka?! Tak to ste teda nemuseli! to ste nemali povedať; Ľudka vybehla za mnou. Odstrčil som ju. To jediné som nemusel. [K. Jarunková] nemal som to robiť
fraz. čo musí byť, to musí byť výraz konštatovania nevyhnutnosti situácie al. potreby urobiť niečo; Filip nechcel, ale musel o vykonaní niečoho z donútenia; musí hovoriť/sa miešať do všetkého zasahuje do vecí, ktoré sa ho bezprostredne netýkajú; musieť s farbou von (obyč. o vážnej situácii) nemožno ďalej niečo zatajovať, skrývať; musí [ísť] z kola von musí odísť, prestať byť účastníkom niečoho (pretože nebol úspešný a pod.); práve mne sa to muselo stať! zvolanie vyjadrujúce nespokojnosť s nepriaznivou udalosťou, ktorá sa dotýka hovoriaceho; stalo sa, čo sa stať muselo konštatovanie istého, obyč. negatívneho stavu; [ten] musí byť všade al. do všetkého musí strčiť nos je veľmi zvedavý, všade chce byť; to aj slepý musí vidieť je to zjavné, ľahko viditeľné, očividné; to musí frčať je potrebné, aby to išlo rýchlo; to sa musí nechať/uznať výraz uznania, ocenenia niekoho, niečoho; to už muselo byť, aby [prišiel, urobil niečo a pod.] (o výnimočnej situácii) prišiel, urobil a pod. niečo zriedkavé, netypické pre jeho správanie; všetko musí ísť nabok/bokom treba sa zamerať iba na to najdôležitejšie, robiť to najpotrebnejšie ◘ parem. žart. jeden myslel a vymyslel fúrik [a musel ho tlačiť] vymýšľať, vymyslieť niečo, čo je už dávno známe; keď má Mesiac veniec, musí sa obmyť (pravdepodobne) bude pršať; keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore keď nechce urobiť niečo jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; klamár musí mať dobrú pamäť al. kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť al. kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať; kto chce niečo mať, musí o to dbať; kto chce Písmo kázať, musí príklad dávať kto chce poučovať, musí byť sám bezúhonný; kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť al. kto príde medzi vrany, musí krákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu; kto chce žať, musí siať dosiahnuť úspech v niečom možno len po predchádzajúcom úsilí; kto sa dal na vojnu, musí bojovať prijatú úlohu treba splniť; mladý môže [zomrieť], starý musí al. nič nemusím, len zomrieť [musím] o nevyhnutnosti zomrieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

musieť, -í, -ia nedok. pomocné modálne sloveso (s neurč. významového slovesa)

1. byť nútený okolnosťami, prirodzeným behom udalosti niečo robiť, urobiť: Všetci ľudia musia zomrieť. — Musímuznať, že ... Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Čo sa nosí, drať sa musí (porek.) čo sa často používa, opotrebuje sa. Mladý môže, starý musí (prísl.) t. j. zomrieť.

hovor. to sa musí nechať treba uznať; keď to (už) musí byť vyjadruje neochotný súhlas; to už muselo byť, musí byť zriedka, za výnimočných okolností sa stávalo, stáva; Kto príde medzi vrany, musí krákať ako ony (prísl.) o potrebe prispôsobiť sa.

2. byť povinný, mať povinnosť: musím ísť do školy, musím odcestovať, odísť; robí len to, čo musí nie viac, ako je jeho povinnosť; kto chce jesť, musí pracovať;

3. vyjadruje potrebu, nutnosť niečoho: Vždy ho musel niekto z postele stiahnuť. (Heč.) Počal spomínať na mládenecké časy, keď nemusel iba ťuknúť na oblok a Ciľka otvorila. (Taj.); zato sa nemusíš hnevať; nemusíš všetko vedieť

to nemuselo byť vyjadruje zdráhanie sa pri prijímaní daru;

4. vyjadruje nátlak, nútenie, rozkaz: musíš ma poslúchať; musíš odísť; musíš zomrieť!

5. vyjadruje pravdepodobnosť deja, predpokladanú hovoriacou osobou (má význam blízky príslovkám „akiste, pravdepodobne, iste, určite“): Musí byť čosi vo veci. (Kuk.) Ich gagot musela počuť v chlievci aj naša stará hus, lebo aj ona gagotala. (Janč.) Nevládal na nohách stáť, musel ich mať tiež dokatované. (Jégé) Musel by to chlap byť, čo by ma chcel nabiť; hovor. musí to byť dobrý človek, správnejšie akiste (iste, určite) je to dobrý človek; hovor. muselo sa niečo stať, prihodiť, správnejšie iste (asi, akiste) sa niečo stalo, prihodilo;

6. cítiť nutkanie, vôľu k niečomu, chcieť: Teda inštruktor, toho musím vidieť! (Vaj.); musím zvíťaziť, vydržať; musím to mať; v spojení s príslovkovým určením miesta často sa vynecháva neurčitok významového slovesa (obyč. ísť): musím do mesta (Ráz.); musím von (Botto); musíme ďalej chceme viac dosiahnuť

všade musí byť o všetkom chce vedieť, je zvedavý; hovor. všade musí strčiť nos rád sa do všetkého zamieša

Morfologický analyzátor

musieť nedokonavé sloveso
(ja) musím VKesa+; (ty) musíš VKesb+; (on, ona, ono) musí VKesc+; (my) musíme VKepa+; (vy) musíte VKepb+; (oni, ony) musia VKepc+;

(ja som, ty si, on) musel VLesam+; (ona) musela VLesaf+; (ono) muselo VLesan+; (oni, ony) museli VLepah+;

(nejako) musiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor