Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

musieť -í -ia nedok. ako pomocné modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. objektívnu nevyhnutnosť: s neúspechom, so smrťou sa m-me zmieriť

2. povinnosť; byť povinný, mať povinnosť: m-í sa starať o deti

3. potrebu: m-í veľa študovať; vidím, že vás nem-ím zoznamovať

4. nátlak, rozkaz: m-š mi vrátiť peniaze

5. vôľu; chcieť: m-m ťa navštíviť, m-m to mať

6. hovor. predpoklad al. istotu: m-la byť kedysi krásna

7. hovor. prosbu, želanie: m-te mi prepáčiť; m-š mi potom poslať pozdrav

● to sa m-í nechať treba uznať; to už m-í byť (, aby prišiel) je to zriedkavé (, keď príde); to nem-lo byť zdráhavé prijímanie niečoho; expr. m-í byť všade je zvedavý

musieť, -í, -ia nedok. pomocné modálne sloveso (s neurč. významového slovesa)

1. byť nútený okolnosťami, prirodzeným behom udalosti niečo robiť, urobiť: Všetci ľudia musia zomrieť. — Musímuznať, že ... Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Čo sa nosí, drať sa musí (porek.) čo sa často používa, opotrebuje sa. Mladý môže, starý musí (prísl.) t. j. zomrieť.

● hovor. to sa musí nechať treba uznať; keď to (už) musí byť vyjadruje neochotný súhlas; to už muselo byť, musí byť zriedka, za výnimočných okolností sa stávalo, stáva; Kto príde medzi vrany, musí krákať ako ony (prísl.) o potrebe prispôsobiť sa.

2. byť povinný, mať povinnosť: musím ísť do školy, musím odcestovať, odísť; robí len to, čo musí nie viac, ako je jeho povinnosť; kto chce jesť, musí pracovať;

3. vyjadruje potrebu, nutnosť niečoho: Vždy ho musel niekto z postele stiahnuť. (Heč.) Počal spomínať na mládenecké časy, keď nemusel iba ťuknúť na oblok a Ciľka otvorila. (Taj.); zato sa nemusíš hnevať; nemusíš všetko vedieť

● to nemuselo byť vyjadruje zdráhanie sa pri prijímaní daru;

4. vyjadruje nátlak, nútenie, rozkaz: musíš ma poslúchať; musíš odísť; musíš zomrieť!

5. vyjadruje pravdepodobnosť deja, predpokladanú hovoriacou osobou (má význam blízky príslovkám „akiste, pravdepodobne, iste, určite“): Musí byť čosi vo veci. (Kuk.) Ich gagot musela počuť v chlievci aj naša stará hus, lebo aj ona gagotala. (Janč.) Nevládal na nohách stáť, musel ich mať tiež dokatované. (Jégé) Musel by to chlap byť, čo by ma chcel nabiť; hovor. musí to byť dobrý človek, správnejšie akiste (iste, určite) je to dobrý človek; hovor. muselo sa niečo stať, prihodiť, správnejšie iste (asi, akiste) sa niečo stalo, prihodilo;

6. cítiť nutkanie, vôľu k niečomu, chcieť: Teda inštruktor, toho musím vidieť! (Vaj.); musím zvíťaziť, vydržať; musím to mať; v spojení s príslovkovým určením miesta často sa vynecháva neurčitok významového slovesa (obyč. ísť): musím do mesta (Ráz.); musím von (Botto); musíme ďalej chceme viac dosiahnuť

● všade musí byť o všetkom chce vedieť, je zvedavý; hovor. všade musí strčiť nos rád sa do všetkého zamieša