mora mory môr, zried. mura1 mury múr ž. 1. ▶ nočný motýľ z rozličných čeľadí, napr. okáňovitých a morovitých: m. krúži okolo lampy; pod svetlom sa zlietli mory; Je to predsa veľký nočný motýľ, stará mať by povedali: mura. [I. Izakovič]; Žabky zmizli! Zrejme preto, že je málo múch a múr. [Sme 1995] □ zool. mora štiavová Noctua pronuba; mora lúčna Cerapteryx graminis; mora kapustová Mamestra brassicae
2. ▶ podľa povery démonická bytosť, ktorá v spánku trápila ľudí (priľahla prsia spiaceho)
3. ▶ niečo nepríjemné, tiesnivé, čo človeka ťaží a prenasleduje; desivý, ťaživý, ťažký sen: exekúcia sa stala jeho morou; v športe sa striedali svetlé momenty s čiernou morou; týždeň, ktorý spočiatku vyzeral nádejne, sa zmenil na najhoršiu moru; Na mesto sadla tma a na mňa pomaly, ale isto líhala mora. [L. Ťažký]
◘ fraz. dlávi/tlačí ho mora má pocit úzkosti; nočná mora obyč. niečo nepríjemné, ťaživé, opakovane vyvolávajúce strach, úzkosť, obavy, neistotu, zlé spomienky a pod.
mura1 ↗ mora
mura2 mury múr ž. ⟨nem.⟩ geol. ▶ prudké zmývanie veľkého množstva svahových zvetranín a vegetácie po strhnutí vodou (počas prívalových dažďov, náhleho odmäku a pod.), skalný prúd: mury vytvárajú pri ústiach rýh murové kužele