Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mumlať -e -ú nedok. mrmlať (význ. 1, 2): potok m-e, m-nie basy; nespokojne m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mumlať ‑e ‑ú nedok.

mumlať -le -lú (ne)mumli! -lal -lúc/-lajúc -lúci/-lajúci -laný -lanie nedok. 1. ▶ (obyč. o zvieratách, prírodných javoch al. hudobných nástrojoch) vydávať hlboké, tlmené (neartikulované) zvuky; syn. mrmlať, mručať, bručať: nad hlavou mumlú hromy [R. Jašík]; Oblapí ho [medveď] labami a povalí ho na zem, strašne mumlúc. [F. Hečko]; Hej, načúvaj, dievčatko, načúvaj na uhle, akofujara, akofujara šuhajkova mumle. [ľudová pieseň]
2. expr. (čo (komu); ø) ▶ obyč. potichu vyjadrovať myšlienky neartikulovanou rečou, tlmene, nezrozumiteľne hovoriť; syn. mrmlať, brblať: m. slová modlitby; m. si sám pre seba; v jednom kuse čosi mumlal; z izby doliehalo tlmené, nezrozumiteľné mumlanie; jeho potichu mumlané príkazy si nikto nevšímal; Mumlal som jej čosi pri uchu. Ona sa iba usmiala, dlaňou mi pohladkala líce. [V. Šikula]; Slová preniknú perami len málokedy, a iba dve-tri, potom zádumčivú, až smútočnú melódiu naďalej vytvára mumlanie. [P. Jaroš]; pren. Autobus si mumle svoju pesničku, zavše si vzdychne, zavrčí, zafučí, vyfúkne otravný plyn, zasmradí ako čert a ponáhľa sa k veľkej stavbe. [L. Ťažký]
fraz. mumlať si popod nos nezrozumiteľne hovoriť
dok.zamumlať

bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch) • mručaťmrmlaťmumraťmumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlalahmkaťnôtiťbzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu


hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmraťmumraťmručaťbručať: mumranie mora

2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblaťbľabotaťhundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručaťmručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si)pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlaťmumraťmrmraťmrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudraťdudlaťdudaťdrmoliťšomraťškamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiťšemoniťšamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčaťmrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

3. p. hundrať 1, 2


mumlať p. mrmlať 1, 2, hundrať 2


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mumlať, -le, -lú, -ajúci, rozk. -i nedok. (bezpredm. i čo) vydávať hlboké neartikulované zvuky, mrmlať, hundrať; nezrozumiteľne hovoriť: medveď mumle; m. slová, modlitbu;

dok. zamumlať

Morfologický analyzátor

mumlať nedokonavé sloveso
(ja) mumlem VKesa+; (ty) mumleš VKesb+; (on, ona, ono) mumle VKesc+; (my) mumleme VKepa+; (vy) mumlete VKepb+; (oni, ony) mumlú VKepc+;

(ja som, ty si, on) mumlal VLesam+; (ona) mumlala VLesaf+; (ono) mumlalo VLesan+; (oni, ony) mumlali VLepah+;
(ty) mumli! VMesb+; (my) mumlime! VMepa+; (vy) mumlite! VMepb+;
(nejako) mumlúc VHe+;
mumlať mumlať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor