mumlať -e -ú nedok. mrmlať (význ. 1, 2): potok m-e, m-nie basy; nespokojne m.
mumlať -le -lú (ne)mumli! -lal -lúc/-lajúc -lúci/-lajúci -laný -lanie nedok. 1. ▶ (obyč. o zvieratách, prírodných javoch al. hudobných nástrojoch) vydávať hlboké, tlmené (neartikulované) zvuky; syn. mrmlať, mručať, bručať: nad hlavou mumlú hromy [R. Jašík]; Oblapí ho [medveď] labami a povalí ho na zem, strašne mumlúc. [F. Hečko]; Hej, načúvaj, dievčatko, načúvaj na uhle, ako tá fujara, ako tá fujara šuhajkova mumle. [ľudová pieseň] 2. expr. (čo (komu); ø) ▶ obyč. potichu vyjadrovať myšlienky neartikulovanou rečou, tlmene, nezrozumiteľne hovoriť; syn. mrmlať, brblať: m. slová modlitby; m. si sám pre seba; v jednom kuse čosi mumlal; z izby doliehalo tlmené, nezrozumiteľné mumlanie; jeho potichu mumlané príkazy si nikto nevšímal; Mumlal som jej čosi pri uchu. Ona sa iba usmiala, dlaňou mi pohladkala líce. [V. Šikula]; Slová preniknú perami len málokedy, a iba dve-tri, potom zádumčivú, až smútočnú melódiu naďalej vytvára mumlanie. [P. Jaroš]; pren. Autobus si mumle svoju pesničku, zavše si vzdychne, zavrčí, zafučí, vyfúkne otravný plyn, zasmradí ako čert a ponáhľa sa k veľkej stavbe. [L. Ťažký] ◘ fraz. mumlať si popod nos nezrozumiteľne hovoriť ▷ dok. ↗ zamumlať
bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch) • mručať • mrmlať • mumrať • mumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlala • hmkať • nôtiť • bzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu
hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)
2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)
mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromu • mrmrať • mumrať • mručať • bručať: mumranie mora
2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblať • bľabotať • hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nos • bručať • mručať: bručí, mručí pri robote • expr.: pomrmlávať (si) • pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlával • expr.: mumlať • mumrať • mrmrať • mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomí • expr.: dudrať • dudlať • dudať • drmoliť • šomrať • škamrať: dudre, šomre popod fúzy • expr.: šemotiť • šemoniť • šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstvá • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnal • expr.: mrnčať • mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničku • expr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hre • nár. žundrať
3. p. hundrať 1, 2
mumlať p. mrmlať 1, 2, hundrať 2
povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali
2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos
mumlať, -le, -lú, -ajúci, rozk. -i nedok. (bezpredm. i čo) vydávať hlboké neartikulované zvuky, mrmlať, hundrať; nezrozumiteľne hovoriť: medveď mumle; m. slová, modlitbu;
dok. zamumlať