múka -y múk ž. jemne pomleté obilné zrná použ. na prípravu chleba, pečiva ap.: pšeničná m., hladká, hrubá, výberová m., posypať plech m-ou;
múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece; m-ne jedlo z múky;
múčka -y -čok ž.
1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.; Thomasova m. umelé hnojivo
2. zdrob. expr. k múka
muka -y múk ž. obyč. mn. veľká duš. al. teles. bolesť, trýzeň, utrpenie, trápenie: prežívať smrteľné m-y; m-y sklamania; bola to preňho m.
múka múky múk ž.
muka muky obyč. pl. muky múk ž.
múka múky múk ž. ▶ jemne pomleté obilné zrná, obyč. v podobe prášku, používané na prípravu chleba a iného pečiva; základná ľudská potravinová surovina: pšeničná, ražná, krupičná, kukuričná m.; hladká, polohrubá, hrubá m.; celozrnná, bezlepková m.; grahamová m. celozrnná pšeničná múka (získaná mletím zrna obilnín v jednom stupni); špaldová m. získaná mletím pšenice špaldovej, starého druhu nešľachtenej pšenice; vrece múky; nádoba na múku; zomlieť múku; preosievať múku cez sito; zahustiť polievku múkou; do cesta pridáme štyri lyžice múky; m. zdražela; Nože mi urob pampúšik, starká. - Z čohože ti ho urobím, keď nemám múky! [M. Ďuríčková]; Najžiadanejšími bioproduktmi na trhu sú rôzne obilné výrobky, múky, cestoviny alebo bylinkové čaje. [HN 2010] ◘ fraz. z tej múky koláč nebude/koláče nebudú al. z tejto múky chleba/koláčov nenapečieš al. z tej raže múka nebude vyjadrenie pochybnosti o úspechu niečoho ▷ zdrob. ↗ múčka
muka muky obyč. pl. muky múk ž. ▶ veľká duševná al. telesná bolesť, utrpenie, trápenie, trýzeň: strašné fyzické, smrteľné muky; muky lásky, žiarlivosti; básnické muky hľadania; tvár strhaná mukami utrpenia; noc prežitá v mukách; znášať, podstúpiť nevýslovné muky; trpieť ukrutnými mukami; odlúčenie od ženy mu spôsobovalo muky; zomrieť v ťažkých mukách; byť odsúdený na večné muky byť zatratený (v pekle); Pustovnícky život sa mu stal mukou, ťažšou ako najťažšie utrpenie. [J. Lenčo] □ božia muka, božie muky drobná stavba v tvare stĺpa s krížom, so sochou, súsoším al. s pašiovým obrazom, umiestňovaná uprostred dediny, pri kostoloch, na križovatkách a pod. ako pamätník šťastných al. tragických udalostí ◘ fraz. zastar. byť/chodiť ako na mukách byť utrápený, zničený; pekelné muky veľké, obyč. duševné trápenie; Tantalove muky veľké telesné a duševné utrpenie za zlé skutky ◘ parem. lenivá ruka, hotová muka
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
múka, -y, múk ž. jemne rozomleté obilné zrná, obyč. bez šupy: mlieť, osievať m-u; ražná, pšeničná m., chlebová, kŕmna m.; hladká, hrubá, krupičná m.; nulová m. hladká; biela m. pšeničná; čierna m. ražná
● hovor. z tej m-y nebudú koláče, z tejto m-y koláče nenapečieš táto vec sa ti nepodarí;
múčny príd.
1. z múky: m-e jedlá, výrobky; m. odvar, m-a kaša; m. červ larva múčiara;
2. určený na uchovanie múky: m-e vrece, m-a truhlica;
múkový príd.;
múčka, -y, -čok ž.
1. zdrob. expr. múka;
2. jemne rozomletá al. rozdrvená hmota, prášok: kokosová, ryžová m.; cukrová m. jemný práškový cukor; zemiaková m. škrob zo zemiakov, kuchársky prípravok; detská m. výživný prípravok pre deti; kŕmna m. druh krmiva; mäsová, kostná, krvná, rybia m. druh krmiva al. umelého hnojiva; Thomasova m. druh umelého hnojiva; zomlieť, roztĺcť na m-u;
múčkový príd. m. cukor veľmi jemný
muka, -y, -múk ž.
1. obyč. v mn. č. veľká bolesť duševná al. telesná, trápenie, súženie, trýzeň: podstúpi, znášať, prežívať, prestáť m-y; duševné, telesné m-y
● pekelné m-y (bibl.) veľké trápenie (obyč. duševné);
2. pomn. arch. muky mučenie: byť na m-ách byť mučený na mučidlách
● byť, chodiť ako na m-ách utrápený, zničený;
3. nár. božie muky i božia muka (Heč.) kríž s telom Kristovým al. stĺp, malá kaplnka ap. s vyobrazením umučeného Krista
múčny p. múka
muka ž. obyč. mn. č. veľká telesná al. duševná bolesť, trýzeň, trápenie: Pretrpeu̯, chudák, celie muki (Bobrovec LM); Teškia muki som znášel (Kameňany REV); Velké muki som já vitrpela pri ňom, ňeboj sa! (Lapáš NIT); Veľke muki pri ňemu vicerpela (Dl. Lúka BAR) L. Božé muki (Lukáčovce HLO); Božá muka (Rozbehy SEN) - kríž, stĺp al. malá kaplnka s vyobrazením umučeného Krista al. niektorého svätca F. tára ako na mukách (Rim. Píla RS), pľece jag na muki (Dl. Lúka BAR), ľabda na muki (Krivany SAB) - hovorí nezmysly, tára; kričí aňi na mukách (Blatnica MAR) - veľmi kričí; stáv tam jag Božá muka (Červeník HLO) - skľúčený, utrápený
múka ž. 1. csl jemne pomleté obilné zrná používané na prípravu chleba, pečiva ap.: Maľi zme trocha múki, upiekla (mama) maťeráke (Lišov KRU); Múke bole zloženej glhom štoku (Čelovce MK); Dala som mnoho cesnaku na masť a múki len málinko, abi polievka ňebola taká vodová (V. Maňa VRB); Dajú mi miech múki a jedného brava (Záh. Bystrica BRA); Z múki, cajchu, mlíka a jenného vajca sa zamísí kisnuté cesto (Lukáčovce HLO); Ket peršeraz vihaňali pastire statok na poľo, s každej chiži jim davaľi koritko muki, dva vajca i peňeźi (Rankovce KOŠ); Do muki rozmišame soľ i cuker (Brezina TRB); ražná múka (Háj MAR); rožná múka (Pukanec LVI); režná múka (Myjava); pšeňična muka (Kokšov-Bakša KOŠ); žitná múka (Pukanec LVI); jačmenná múka (Bošáca TRČ); jarčena muka (Dl. Lúka BAR) L. z múki variť (Návojovce TOP), od múki varit (Trakovice HLO) - variť múčne jedlá; múku virážat (St. Myjava MYJ) - mlyn. pri mletí triediť podľa akosti; chlebová múka (Vavrišovo LM, Beluša ILA) - na chlieb; koláčová múka (V. Maňa VRB) - na pečivo; várová múka (Trenč. Turná TRČ), slížová múka (V. Maňa VRB) - na varené cestoviny; odňatá múka (Láb MAL) - ražná múka na varenie; hlatká múka (Trakovice HLO), makká múka (Kubrica TRČ) - jemne rozomletá (obyč. pšeničná) múka; ostrá múka (Kubrica TRČ), hrubá múka (Trakovice HLO), krupicová múka (V. Maňa VRB), krupičková múka (Lukáčovce HLO), grísová múka (Sklabiná MK), grisková múka (Myjava) - hrubá pšeničná múka; nulová múka (Častá MOD), nulková múka (Vištuk MOD), predňia múka (Pukanec LVI), peršopredňa muka (Letanovce SNV) - najkvalitnejšia pšeničná múka; virášková múka (Vrbovce SEN), šrotová múka (Ružindol TRN), zrnová múka (Hrušové NMV), pozarňova muka (Niž. Repaše LVO) - najbelšia múka z prvých mlecích procesov; melná múka (Prochot NB) - jemne zomletá; pozadňia muka (Kys. N. Mesto), pozadňa muka (Niž. Repaše LVO) - tmavšia múka z posledných mlecích procesov; šupková múka (Mor. Lieskové NMV, Vrbovce SEN), šúpková múka (Častá MOD) - najhoršej kvality; glajchová múka (St. Myjava MYJ) - jedného druhu zo všetkého zomletého zrna; šťiná múka (Prochot NB) - krmná múka; skľepná múka (Pukanec LVI) - kupovaná v obchode; americka muka (Kys. N. Mesto) - najjemnejšia múka z ovsa; ríchľiková múka (Tvrdošín TRS) - z rýchlo rastúceho ovsa lepšieho druhu F. bieli jag múka (Markušovce SNV) - veľmi bledý; ňebuďe s tej raži múka (Rim. Píla RS); ňebudú s tej múki koláče (Rim. Píla RS); s tej múki ňebuďe chlép (Bošáca TRČ) - nebude s toho nič 2. lipt kašovité jedlo z múky: Na frušťig zme jedávali múku s kislí_mliekom (Okoličné LM); Na večeru kedisi bívala múka zo slatkí_mliekom alebo s kíškou (Hubová RUŽ) L. maslou̯ná múka (Selce KRU) - kaša z múky pripraženej na podmaslí; múčny príd. k 1: Múčne jedlá sa variľi - haluški, šúľance z makom ľebo s priezľami, rezance s tvarohom a tak (Košťany n. Tur. MAR); Druhó jello bívala kašša múčna alebo krúpová z mlíkom (Súlovce TOP); Múčná kašša sa robila z múki a vodi (Trakovice HLO) L. múčňe hrnce (Pukanec LVI), múčne štok (Čelovce MK), múčna truhla (Bánovce n. Bebr.), múčňí miech (Dúbravka BRA), - na uskladnenie múky; múčna doska (Pukanec LVI) - na spracovanie múky na cesto; múční kameň (Kubrá TRČ) - mlyn. na mletie múky; múčná hrada (Kubrá TRČ) - mlyn. hrada s dierou, cez ktorú padalo melivo; múčná truhla (Dol. Súča TRČ), mučna kasňa (Heľpa BRE), mučna lada (Krivany SAB) - mlyn. veľká drevená schránka v starej mlynici, do ktorej padala preosiata múka; múčná moľa (Čičmany ŽIL) - moľa, kt. kladie vajíčka do múky F. vizerá, aňi čo bi ho ochmáľiu̯ múčnim vrecom (Leštiny DK), je červení jag múčné vreco (Lukáčovce HLO) - iron. je veľmi bledý
múčka p. múka
muka ž obyč. pl muky 1. mučenie: kteryzto ku vtrpnemu tazanj a mukam bjl poddan (ŽILINA 1643); proto sem se tak twrdo držal na mukach (PEZINOK 1661); po mukach katouskich (KRUPINA 1729); aby nemohla wodlowaty na mukach (KRUPINA 1742) 2. veľká duševná al. telesná bolesť, trápenie, súženie, trýzeň: aby gemv w tom muky nedielal (ŽK 1473); gsy widaty s kryže podstúpiti múk smrti (BAg 1585); afilicatio: muka, trápeni (KS 1763) L. bibl pekelná m., pekelné m-y, m-y pekla veľké trápenie (duševné): do múk pekelnych giťi (CC 1655); prehrozné muký pekla (IA 1708); on nas racil wikupit od mukj pekelneg (Káz 18. st); večné m-y zatratenie: techto do wěčných múk odeslal (SK 1697); božia m., božie m-y kríž al. stĺp s vyobrazením Kristovho umučenia: Žoffigi wistawugem, czo sem nadobyl spolu s ny za božymi mukami pol čtwrt w nižnom poli (P. ĽUPČA 1634); od božieg muky, ktera pri sspitali wystawena gest (ŽILINA 1681) F. leniwa ruka hotová hríchu muka (SiN 1678) bez práce nie sú koláče
múka ž 1. jemne rozomleté al. rozdrvené obilné a i. zrná: (pred pečením chleba) zeby se muka premerila (P. BYSTRICA 1506); ffoytowey za muku do kuchine d 6 (ŽILINA 1586); dwe wrecza muky (TRENČÍN 1610); muka biela (ZVOLEN 1620) pšeničná; muka horčična (RG 18. st) L. čeľadná, podlejšia, (po)zadná m. horšej kvality: muky podlegsseg (BYTČA 1606); muky čeledneg (ORAVA 1611); muki pozadnieg (BÁNOVCE n. B. 1663); zadnj mauka (FO 1737); dvoranská, predná m. najlepšej kvality: muky dworanskey (LIETAVA 1612); s toho muky predni namele (NITRA 18. st) F. nebude z té reži muka (SiN 1678) nič z toho nebude; ktery prsti do muky pússťa, mosy gych mywati z múkú posypané (BlR 18. st) kto chodí do mlyna, zamúči sa 2. prach, prášok získaný rozdrvením niečoho: stlucy s ffyky a z muku reczkeho sena, z lystem slezowim, slepyčim sadlem, tim fflaystrowaty (uzliny) (HL 17. st); prvej než nám naše regalia jse oddaji, nema žaden rudu, gene, šlich, muku ve dne aní v noci ven z práva odpredavat (MB 1759) rudný prach; wesmy sklo kristalove, ztlucs je na muku (RO 18. st); -ový, múčny, múčený príd 1. urobený z múky; súvisiaci s múkou: pulmentum: múčná kassa; cocetum: múkowy bélles; farraceus: žitny, objlny, múčny, zbožny (KS 1763); gestliže howado sýlu tratí, tehdy se gemu magu mučné nápoge s otrubami do nutra dawati (ŠkD 1775); mincha bila obeta múčena (BPr 1787) L. w samem skutku su gvlares pažrawe husenice, sskodliwj mučnj molowe (WO 1670) škodcovia, zool moly z rodu Tineida 2. používaný pri manipulácii s múkou: muczny mlyn ze wssym strogom (BYTČA 1606 E); mučna truhla (M. JÁN 1687); ackolwek pani Insitoriska na mučnom kameny swug slad mlela ((B. BYSTRICA) 1695); mučny sud z wrchnyom (LEDNICA 1721); na koleso mučne a wodné kosstuge y za trowu pat zlatich (PODVAŽIE 1722); múčka dem k 1: ma pritom otrubj, mučku na kolacze (KC 1791)