mudrlant -a m. expr. mudrák;
mudrlantka -y -tiek ž.;
mudrlantský príd.;
mudrlantstvo -a -tiev s. mudrovanie
mudrlant -ta pl. N -ti I -tmi m.
mudrlant -ta pl. N -ti I -tmi m. expr., často pejor. ▶ kto rád mudruje, nahlas sa niečím z rozličných strán zaoberá, uvažuje, premýšľa nad niečím (obyč. samoúčelne, bez prínosu, naprázdno); syn. mudrák: strýka všetci považovali za mudrlanta; nedaj sa odradiť od svojich snov kadejakými mudrlantmi!; Tohto neber na byt, to je mudrlant a fajnovka, bude ti otravovať život. [P. Karvaš]; Rozčuľuje ma tvrdenie poniektorých mudrlantov, že dedinská mačka si svoj denný prídel potravy má uloviť sama. [InZ 2001] ▷ mudrlantka -ky -tiek ž.: Keď začala priveľmi vystrájať a počúvať všelijaké šepkárky a mudrlantky, čo jej radili, vyhnal som ich a ženu som poslal za nimi. [V. Šikula]
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mudrlant p. mudrák
mudrlant, -a m. expr. kto rád hĺba, premýšľa, obyč. jalovo a samoúčelne; kto mudruje, mudrák, rozumkár: Kliment, náš mudrlant a filozof (Vans.); Tak pre koho robíme? Pre seba, pre nás, ty mudrlant! (Pláv.);
mudrlantka, -y, -tiek ž.;
mudrlantský príd.: m-á povaha;
mudrlantsky prísl.;
mudrlantstvo, -a, -tiev str. jalové hĺbanie, mudrovanie
muderlant p. mudrlant
mudrlant m. (múdrlant, mudrllant, mudrľant, muderlant) strsl, zsl expr. kto rád, veľa al. bystro uvažuje, mudruje, mudrák: To je mudrlant, stáľe čosi špekuluje (Košťany n. Tur. MAR); To je velkí múdrlant, šitko lepši via ako mi! (Turčok REV); To ci je mudrľant, už aj peňiaze pozná! (Prosné PB); Očúvaj, ten tvój chlapec je velkí mudrllant (Lapáš NIT); Daj si nanho pozor, to je takí starí mudrlant (Stráže n. Myj. SEN)
mudrlant m expr kto rád mudruje, mudrák: sciolus caeteris sapientior videri volens: mudrlant, mudrák (PD 18. st)