mudrc -a m.
1. veľmi múdry človek, filozof: starovekí m-i; rozprávať ako m.
2. expr., obyč. iron. mudrák, mudrlant: voľačo už len vymysli, ty m.!
mudrc -ca pl. N -ci I -cmi m.
mudrc -ca pl. N -ci I -cmi m. 1. ▶ človek s výnimočnými duševnými vlastnosťami, charizmatický, prirodzene múdry človek: Sokrates a iní starovekí mudrci; epikurovský ideál mudrca; Kresťanskí mudrci stavali na Písme svätom, v ktorom sa pokúšali nájsť odpoveď na každú otázku. [P. Dvořák]; Potom pozvolávali najväčších mudrcov, aby poradili, ako kráľovnú a princeznú zbaviť rohov i srsti. [A. Habovštiak]; Jedno španielske príslovie hovorí: „Radšej budem plakať s mudrcmi, ako sa smiať s hlupákmi.“ [D. Mitana] □ mudrci z/od Východu podľa Biblie perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár); kameň mudrcov alchymistami hľadaná pralátka všetkých vecí, sľubujúca večný život a schopná meniť kovy na zlato, ↗ i fraz. 2. expr., často iron. ▶ kto rád mudruje al. kto naprázdno, samoúčelne nad niečím uvažuje bez hlbšej myšlienky; syn. mudrlant, mudrák: takých mudrcov tu už bolo!; ty si taký malý m.!; Hádam len nebol zvedavý na Kirinoviča a na týchto mudrcov, čo tu teraz sedia a pretekajú sa v rečnení? [V. Šikula] ◘ fraz. kameň mudrcov symbol márnych pokusov zmeniť prirodzený, prírodný beh vecí ◘ parem. brada nerobí mudrca nie každý starší človek je aj múdry
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mudrc 1. p. mysliteľ 1 2. p. mudrák
mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi
p. aj génius
2. p. mudrák
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
mudrc, -a m.
1. v starých dobách filozof: starovekí m-i
● kameň m-ov podľa predstáv alchymistov látka majúca vraj schopnosť robiť nesmrteľným a meniť kovy na zlato;
2. často iron. múdry človek, mudrák: Za tri roky z nikoho nebolo možno mudrca spraviť. (Al.);
mudrcký príd.
muderec p. mudrc
mudrc i mudrec m. (múdrc, muderec) 1. múdry, bystro uvažujúci človek: Ešťe to aňi do školi ňechoďí, a už akí mudrdz je s ňeho! (Rakovo MAR); Ten Onda barz veľiki muderec (Petrovany PRE); Jou, ta chlapčog muderec! (Sobrance); mudrc (Lukáčovce HLO) F. múdrdz od víchodu (Kameňany REV) - iron. hlupák 2. expr. mudrlant, chytrák: Takí mudrc, misľí si, že šecko vie! (Košťany n. Tur. MAR); Ti bi si fša̋t chcel bud velkí múdrc (Rochovce ROŽ); Takeho muderca jak ti som davno vidzel (Spiš. Podhradie LVO)
mudrc [-d(e)rc, -drec] m 1. učenec, filozof: Socrates - mudrecz (TC 1631); lepssi sedlak poňiženy, ktery služy Bohu, než pissny mudrc ňebesku znagicy oblohu (GV 1755); swetsky mudreci se diwili nad geho (Kristovou) rozssafnosti a ostrowtipnosti (VP 1764) učenci, nie teológovia; ai vtipne lekare a muderci ludske hovora, že medzi wsseckima zivima stvorenami zadno tak veliku silu a bolestu nerodi jako žena (SJ 18. st) 2. expr mudrlant: onen mudrc Joannes Calvinus se svýma pankharty a učedelníky (ASL 1747); nech povstanú všeci treščení mudrci (BR 1785); mudrcký príd k 1: philosophema: mudrcka otázka (KS 1763); Němcy, Wlassi, Francauzowé, Angličané, počawsse lékařské a mudrcké knihy spisowati, užjwati musyli slow obecnému oboru lidu neslýchaných (TiS 1788); mudrcké umenj (BN 1789) filozofia; mercurium sublimovaneho sedemkrát običegem mudrckjm pol libry, vitrolium tolikež a salnitri tolikež, udelag z toho wodu (TCh 18. st); mudrcky prísl k 1: magice: mudrcky (PD 18. st); mudrctvo s [-í] filozofia: philosophia: mudrctwj (GrP 1771)