mucha -y múch ž. dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. Musca: m. bzučí, štípe; chytať m-y
● slabý, dotieravý ako m.; ožiť ako m. na jar stať sa živým, čulým; padali ako m-y; ani m-e neublíži je dobrý; → jedným úderom zabiť dve m-y; expr. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; mať m-y (v hlave) mať vrtochy; vie, od čoho m-y dochnú, kapú a) je labužník b) dobre pozná výhody;
mušací, muší príd.: m. bzukot; šport. m-ia váha najnižšia váhová kategória v boxe a zápasení;
mušisko -a -šísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
mucha muchy múch ž.
mucha muchy múch ž. ▶ veľmi rozšírený, dobre lietajúci dvojkrídly hmyz s jedným párom blanitých krídel a krátkymi tykadlami z čeľade muchovitých, vyskytujúci sa často v blízkosti ľudských príbytkov: m. mäsiarka; roj múch; sieťka proti muchám; muchy bzučia, štípu; chytať, odháňať muchy; muchy sú prenášačmi rôznych ochorení; m. vletela do pavučiny; zabíjať muchy mucholapkou □ zool. mucha domáca syn. mucha domová Musca domestica najbežnejšia a najhojnejšie sa vyskytujúca mucha sivočiernej farby so štyrmi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi na hrudi; mucha tse-tse Glossina palpalis mucha prenášajúca v rovníkovej Afrike krvné bičíkovce, pôvodcov spavej choroby, syn. bodavka tse-tse ◘ fraz. byť dotieravý ako mucha neustále niekoho obťažovať; byť slabý ako mucha [na jeseň] byť veľmi slabý, nevládny; chytá sa/letí na to ako mucha na med/lep o niečom, čo sa páči, o čo je veľký záujem; ísť za niekým ako muchy za cukrom byť dotieravý, vtierať sa, vnucovať sa niekomu; lepiť sa na niekoho ako muchy na mucholapku prejavovať intenzívny záujem o niekoho (obyč. o dievčatách vo vzťahu k určitému chlapcovi); ľudí ako múch veľa ľudí; ľudia umierali/padali ako muchy ľudia hromadne umierali; ožiť ako mucha na jar stať sa čulým, živým; to je [mu] toľko ako psovi mucha to je veľmi málo, nestačí to; je ticho, že by bolo počuť muchu preletieť je veľké ticho; mať svoje muchy byť vrtošivý, rozmarný, náladový; mucha mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; neublížil by/neublíži ani muche je to veľmi dobrý, mäkký človek; toľko, čo by mucha na krídle uniesla veľmi málo; vie, od čoho muchy kapú/dochnú a) dobre pozná výhody b) vie, čo je dobré, chutné; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom naraz urobiť dve veci ◘ parem. muchy lapá, [a] voly púšťa zle hospodári, gazduje ▷ zdrob. ↗ muška1; mušisko -ka mušísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: na stôl sadlo obrovské m.; riadne ma hnevá tá m. na monitore; mušiská jedny, heš!; Môj ránhojič tvrdil, že práve tie mušiská roznášajú čiernu pliagu. [A. Masár-Tatranský]
chúťka chvíľkové zaujatie pre niečo, chvíľková túžba za niečím, obyč. zmyselná: poddávať sa telesným chúťkam, dobyvačné chúťky • vrtoch • rozmar: ženské vrtochy, rozmary • hovor. kapric: to je iba detský kapric • hovor. expr. fanta: pochytila ju fanta • hovor. expr. mucha: mať muchy
mucha 1. p. chúťka 2. p. slabina
slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatok • chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb • slabosť • slabá stránka: alkohol je jeho slabosť • kaz: charakterové kazy • hovor. mínus • hovor. expr. mucha
mucha, -y, múch ž.
1. veľmi rozšírený dvojkrídly hmyz zdržujúci sa najmä blízko ľudských príbytkov; zool. m. domová (Musca domestica); m. tse-tse žijúca v tropických krajoch, prenášajúca spavú nemoc; roje múch; m-y bzučia, štípu; dotieravý ako m.; slabý ako m. veľmi; je ticho, že by bolo počuť m-u preletieť úplne ticho; ľudí ako múch veľa
● ľudia padali, mreli ako m-y hromadne umierali; ožil ako m. na jar začína byť čulý, živý; neublíži ani m-e je to dobrý, mäkký človek; zabiť dve m-y jednou ranou naraz odbaviť, urobiť dve veci; to je mu toľko ako psovi m. veľmi málo; toľko, čo by m. na krídle uniesla veľmi máli; žart. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; hovor. žart. vie, od čoho muchy dochnú, kapú pozná účinné prostriedky; ľudia idú, letia, chytajú sa na to ako m-y na med (na lep) páči sa to, má to dobrý odbyt;
2. v mn. č. hovor. vrtochy, rozmary: Má i on vlastenecké muchy. (Kuk.);
mušací i muší, -ia, -ie príd.: m-ie krídla; m-ie vajíčka; m. bzukot; šport. mušia váha najľahšia váha pri boxe;
mušisko, -a, -šísk str. i ž. zvel.
mucha ž. 1. csl dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. mucha domáca (Musca domestica): To ťi iďe käďeakí hit, muchi, ovadi (Žaškov DK); Len kobe náz ňebole muche pohoršuvale (Čelovce MK); Čo tí muchi tak ščípu, bude pršat? (Vištuk MOD); Najbarźi do kuchňi śe pchaja muchi (Dl. Lúka BAR) F. vojsko padalo jag muchi (Studenec LVO) - hromadne hynulo; slabi jag mucha (Markušovce SNV) - veľmi slabý; má sa ako mucha f kiseľu (Rim. Píla RS) - má sa zle; to je ako psovi mucha (Okoličné LM), to jak psu mucha (Brezina TRB) - to je málo; zo šetkého sa viškrábau̯ jag mucha z omáčki (Svätoplukovo NIT) - vždy si vedel poradiť; ľipňe za ňou ako mucha za medom (Tlmače LVI) - veľmi sa na ňu citovo viaže; ví, ot čeho muchi kapú (Vištuk MOD) - vie, čo mu je prospešné; ani muche neublíží (Honce ROŽ) - je ohľaduplný; má hluchú muchu v uchu (Mošovce MAR) - žart. nepočuje (obyč. pri roztržitosti al. nepozornosti); mucha mu salla na nos (Brestovany TRN) - nahneval sa; hňeď jej mucha sadňe na nos (Pukanec LVI) - rýchlo sa nahnevá; aj muchu bolo pošúť preleťeť (Revúčka REV) - bolo veľmi ticho; dobrá psovi mucha, keď_u len oňuchá (Bošáca TRČ) - niekedy stačí aj málo; ľepši psu mucha jak poza ucha (Dl. Lúka BAR) - lepšie niečo ako nič; aňi mucha ňie je bez brucha (Krivá DK) - jesť musí každý; na muchu netreba íci s kijanicú (Trenč. Závada TRČ) - každý problém treba riešiť primeraným spôsobom; ťicho, muchi, oľej vezú! (Rim. Píla RS) - žart. výzva deťom, aby mlčali 2. v dvojslovných názvoch iných druhov hmyzu: konská mucha (Hlboké SEN); koňska muha (Čečejovce MOL); volská mucha (Kráľová GAL); strečková mucha (Lamač BRA) - bodavý hmyz kladúci vajíčka pod kožu dobytka a) zool. ovad (Tabanus), b) zool. strečok (Oestrus); obarená mucha (Nedanovce TOP); vodná mucha (Ratkovo MAR) - a) zool. vážka (Libellula), b) zool. šidlo (Aeschna); zapluvácá mucha (Nitr. Hrádok NZ) - mucha znášajúca larvy do mäsa, zool. mäsiarka (Sarcofaga); sľepá mucha, psia mucha (V. Straciny MK) - muche podobný bodavý hmyz hnedej farby, zool. izbovka bzikavá (Fannia canicularis) 3. miest. novohr, čiast. száh, pov, obyč. mn. č. pehy na tvári: Ždi na jar mává tvár samú muchu (Lubina NMV); muche (Ľuboreč LUČ); muchi (Lakšár. N. Ves MAL, Hlboké SEN, Bučany HLO, V. Orvište PIE) 4. iba mn. č. csl expr. vrtochy, rozmary: Tá má šakovia muchi (Revúca); Často mávav muchi, kolkorází sa aj tíden z nikím neviprávav (Brestovany TRN); Ja poznam tvojo muhi! (Markušovce SNV) F. veď ja té muchi s ťeba vižeňiem! (Ležiachov MAR) - prinútim ťa polepšiť sa; mušací i muchací príd. k 1, 2: Uš tam (na mäse) boľi mušacie vajíčka naklaďené (Socovce MAR); muchacá potvóra (Bánovce n. Bebr.) L. muchací jastriab (Papradno PB) - druh osy požierajúci muchy, zool. osa útočná (Paravespula germanica)
mušací p. mucha
mucha ž nepríjemný krídlatý hmyz zool mucha domáca Musca domestica: osa a srssen sskody z zyhadlem a obzwlasstné howado trapý ofad (:raup:), nás pak mucha, komár (OP 1685); žiwotčjchi sskodne gsau: wlki, muchi, bluchi (LKa 1736) L. musca canina: psy mucha izbovka bzikavá Fannia canicularis: ephemera: wodna mucha podenka obyčajná Ephemera vulgata (KS 1763); hippobosca: howady mucha strečok hovädzí Hypoderma bovis: cicindela: swatojánska mucha svižník poľný Cicindela campestris: vinula: winna mucha drozofila obyčajná Drosophila melanogaster (GU 1794); konská m.: wezmi umerle wčely y konske muchy, zwar to spolu (RG 18. st) larvorodka konská Hippobosca equina; španielska, zelená m. snehuľčík obyčajný Vantharis fusca: proty sspanyelskim mucham užywag sladyčz (HL 17. st); cantharis: zelená mucha (GU 1794) F. budau (sa) yako pes pred muchamy kryti (SLK 1641-57); hned se hnewa, sotwa mu mucha na nos sedla pre maličkosť; co by mucha na krjdle uniesla veľmi málo (SiN 1678); nad inymi gak mucha litati (GV 1755) bez cieľa; od moroweg rani lide gako otrawene muchy na zem padagu (MK 18. st) bezmocne a vo veľkom množstve; nema w mocj sweg anj gednu srst, any gedneg muchj (CS 18. st) nič; Rymane anj muchy wskrissytj nemohu (CS 18. st) proti smrti sú bezmocní; -ový príd muší: muscarius: muchowy, k mucham naležity (KS 1763) L. myagros (:bylina:) muchowy trus (KS 1763) bot myšojed prerastený Myagrum perfollatum