muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a
● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;
mužský
I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská
● m-á ruka pevné vedenie;
mužsky prísl.;
mužskosť -i ž.;
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
II. mužský m. zastaráv. muž, chlap
mužský -kého pl. N -kí G -kých m.
mužský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
mužský1 -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s mužom; príznačný pre muža; určený pre muža: hrubý m. hlas; široká mužská dlaň; mužská postava; mužské objatie silné; mužské rodné meno; mužské obyvateľstvo, osadenstvo muži; m. pohlavný hormón testosterón; mužské pohlavie a) vonkajší pohlavný orgán u mužov b) hovor. muži ako celok; mužské pohlavné bunky spermie; mužské potomstvo; liečba mužskej neplodnosti; mužské ego; m. tenisový turnaj; m. spevácky zbor zložený obyč. z prvého a druhého tenoru a prvého i druhého basu; hlavná mužská úloha vo filme; získať Oscara za najlepší m. herecký výkon; m. oblek pánsky; mužská zrada; mužská galantnosť; mužské záležitosti; odpustili by ste mužskú neveru?; strnisko alebo ostré línie brady dodávajú tvári serióznejší a mužskejší výraz; Ženský zrak objaví aj podrobnosti, ktoré mužskému ujdú. [Ľ. Zúbek] □ lingv. mužský rod jedna z troch tried v rámci gramatickej kategórie menného rodu; lit. mužská klauzula zakončenie verša, polverša al. prozaického úseku so zmenenou rytmickou štruktúrou s prízvukom na poslednej slabike; mužský rým rým s prízvukom na poslednej rýmujúcej sa slabike □ mužská literatúra a) vychádzajúca z mužského pohľadu na svet b) uprednostňovaná a viac čítaná mužmi ◘ fraz. dobývať/dobyť mužské srdce získavať si, získať si náklonnosť muža; lámať mužské srdcia (o ženách, dievčatách) vzbudzovať v príslušníkoch mužského pohlavia sympatie al. lásku, a sama sa citovo neangažovať, ľahkovážne očarúvať, zvádzať; publ. mužský element/prvok muži; to je mužská robota to je fyzicky náročná práca, obyč. nevhodná pre ženu; v dome chýba mužská ruka chýba muž, otec ako zábezpeka rodiny, posila v domácnosti a pri výchove detí
mužský2 -kého pl. N -kí G -kých m. zastaráv. ▶ dospelý človek mužského pohlavia, muž, chlap: žena sa rozpráva s neznámym mužským; Ktože to kedy videl, aby cudzí mužský, čo i doktor, pomáhal žene rodiť? [A. Devečková]; Izba sa s ňou [Zuzanou] zakrútila, batôžtek jej vypadol z ruky. Na jeho tupý úder o dlážku rozosmiati mužskí sa obzreli a zbadali ju. [J. Nižnánsky]
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie • mužný • tvrdý: mužný, tvrdý šport • pánsky: pánske oblečenie • neženský: má mužské, neženské pohyby
mužský2 p. chlap 1
mužský príd. vzťahujúci sa na muža, patriaci mužovi: m. vek, m. hlas, m-é šaty; m. krajčír šijúci pre mužov; m-é pokolenie muži; m-é pohlavie, pren. žart. muži; m. výraz tváre, m-á hrdosť; gram. m. rod; poet. m. rým s prízvukom na poslednej rýmovanej slabike; bot. m. kvet prášnikový;
spodst. mužský, -ého, mn. č. -kí m. muž, chlap: mali mužského v dome (Barč);
mužsky prísl. mužskosť, -ti ž.
1. súhrn podstatných charakteristických vlastnosti muža;
2. zried. dospelý vek muža: roky prechádzania z mladonstva k mužskosti (Vaj.)
muž m. 1. strsl, zsl dospelý človek mužského pohlavia, chlap: Muži robiľi ňezbedi (Ležiachov MAR); Medzitím postaviu̯ sa silní muš pred husára (Brodské SKA); Šeci muži moseli narukuvat a ženi sa trápili same (Vištuk MOD) L. vodňí muš (Stupava BRA) - rozprávková postava, vodník 2. csl manžel: A muš ťi čo robí? (Košťany n. Tur. MAR); Veru som ja bola zamálo z mužom, ľebo mi ho zabilo (Lešť MK); Dovica som, muž mi umreu̯ (Návojovce TOP); Mieu̯a sem z Bistrice muža, velice piekní a dobrí biu̯ (Stupava BRA); Já som veru pre muža do krčmi ňechoďila (Ivanovce TRČ); Muž ji už davno umar (Dl. Lúka BAR); A muž jak prišol domu, ta jej hutori, či navarena večera (Brezina TRB) L. ízď za muža (Mošovce MAR) - vydať sa; priśažni muš (Krčava SOB) - s kt. je žena zosobášená F. muž zo ženou ako ďeťi po_cťenou (Rim. Píla RS) - často sa pohašteria a vzápätí sa udobria; mladá žena, starí muš, tag hotová bieda uš (Krivá DK), mladá žena, starí muš, nebívá tan dobre uš (Bošáca TRČ) - veľký vekový rozdiel býva príčinou manželských nezhôd; dobrí muž hladzillo, a ten zlí strašillo (Bošáca TRČ) - dobrý muž je k žene láskavý, zlý jej spôsobuje utrpenie; mužský príd. k 1: muská košeľa (Mošovce MAR); muskia nohavice (Kameňany REV) L. muskí krajčír (Bobrovec LM) - kt. šije odevy len pre mužov; mužíček m. zdrob. expr. k 2: Má mužíčka dobrého (Dechtice TRN); mužíšok (Revúca)
mužský m. spodst. čiast. sstrsl a jzsl, jtrenč, miest. zastar. muž: Na Dohviezni ďeň tag ako na Luciju ňemá príz žena prú do domu ako muskí (Turč. Peter MAR); Musskí, ten to ešťe vidrží (V. Bielice TOP); U nás muskí spiá ekstra f cimri (Záh. Bystrica BRA); V dome neni muského na chlapskú robotu (Myjava); Takí sú tí musskí! (Bošáca TRČ)
mužský p. muž
mužský príd 1. vzťahujúci sa na muža; patriaci mužovi: o muzskem erbu (ŽK 1473); mužske strewicze (TRENČÍN 1589- 1600); u nas netolyko stawu muskeho, ale y pohlawi ženskeho piwo, palene pigi (TC 1631); gednu musku piad (RT 17. st); sexus virilis: mužske pokolení (KS 1763); (teplice) jsu, pro poctivejší poradek, na mužske a ženske teplice rozdelene (S. TEPLICE 1799 CM) L. m. úd, údik, m-é nádobie, m-á hanba pohlavný úd muža: hanba muzka, neb ud muzky (KoB 1666); wezmi kminoweho kwetu, bieleho slezu, swetleg fialky semenca, war we wode, zmačeg w tom spongiu neb houbu, wjtjskuj a prilož na musky audik (RTA 17. st); proty raku na nadoby mužskem nebo ženskem (KLe 1740); m. vek, čas dospelosť (u mužského pohlavia): w swem muzkem a dospelem weku (SP 1696); vesticeps: do času muzského prissly mládenec (KS 1763); m-á osoba, podstata, pohlava, m-é pohlavie, osoba m-ého pohlavia muž: sau dwie osoby z Koleczyna muskeho pohlawy powiedeli pod przisahu (SOBLAHOV 1564 E); tato medicina wypuzuge wsseligakowu opuchljnu a francuchy od muzskych y take ženskych pohlaw (OCh 17. st); Eva Demel mela negake nepoctiwe a neradne zhucky a obcowany smilne z niekterimy muzkimy osobamy (ŽILINA 1700); cyrkew katolycká w sobe obsahowala ženskeg y muskeg postaty lidj (PW 1752); múzské pohlawj rozpalilo se w žadósťách swych mezy sebú, múzske pohlawj z múzskym pohlawjm kdiž sspatnost páchalo (KB 1756) 2. (u rastlín) týkajúci sa samčieho (mužského) pohlavia: gsau konope dwogake: mužske a ženske, mužske gsau bez kwetu (NN 18. st) L. bot gallitrichon: netjk mužský (FO 1737) slezinník červený Asplenium trichomanes; mužske wjry kořen (TT 1745) kotúč poľný Eryngium campestre; mužský rod má článek ten aneb tento (DM 1780) gram kategória rodu 3. mužný, odvážny: hledyc na muske srdce geho (väzňovo) (B. ŠTIAVNICA 1583); rytir musel by smele a muzske srdce mjti (SP 1696); virilis: mužský, zmužily (AP 1769); subst m. m muž: kdiž ženska z muskim w postilcze sobe dowády (SNS 1786); -y, -o prísl k 3: bogůg muzsky! (KO 1782); musko sa bigic, zwíťestwo obdržali (DS 1795)