mužov -va -vo príd. privl. 1. ▶ vzťahujúci sa na muža, dospelú osobu mužského pohlavia; patriaci, vlastný mužovi: polícia prehľadala mužovu batožinu; zlodej využil mužovu nepozornosť; Zaujala ho však žena, asi mužova manželka. [P. Jaroš]; Mestskí policajti kontaktovali mužovu rodinu. [RN 2012]; Asfalt pod mužovou nohou máličko povolí. [MY 2012] 2. ▶ vzťahujúci sa na muža, ženatého človeka vo vzťahu k jeho žene; patriaci, vlastný mužovi, manželov: m. otec svokor; mužova sestra švagriná; manželka sa obáva o mužovo zdravie; zo skrine vybrala novú mužovu košeľu; mužova smrť ju veľmi zasiahla; roky netušila o mužovej nevere
(jeden) muž; (bez) muža; (k) mužovi; (vidím) muža; (ó) muž!; (o) mužovi; (s) mužom;
(dvaja) muži, mužovia; (bez) mužov; (k) mužom; (vidím) mužov; (ó) muži, mužovia!; (o) mužoch; (s) mužmi;