muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a
● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;
mužský
I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská
● m-á ruka pevné vedenie;
mužsky prísl.;
mužskosť -i ž.;
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
II. mužský m. zastaráv. muž, chlap
muž muža pl. N muži, trochu kniž. mužovia m. 1. ▶ dospelý človek mužského pohlavia; syn. chlap: slobodný, zadaný, ženatý m.; bezdetný m.; dospelý, starý m.; homosexuálny m. homosexuál; m. a žena; sympatický mladý m.; fyzicky zdatný m.; m. v zrelom veku; pracovitý m.; záletný m.; žart. emancipovaný m. ktorý má rovnaké schopnosti postarať sa o deti a domácnosť ako žena, matka; elegantne oblečený m.; najvyššia hádzanárska liga mužov; dospieť na, v muža; flirtovať s mužom; ženy by mali mať rovnaké práva ako muži; Malé päste zatínal v zlosti a z chlapca sa pomaly začínal formovať muž. [J. Gavalcová]; Kto ste, mužovia, z ktorého ste rodu? Nesiete vojnu či mier? [V. Zamarovský] □ bieli muži muži so svetlou farbou pokožky, belosi (z pohľadu indiánskych al. domorodých obyvateľov amerického kontinentu); snežný muž (predpokladaný) tvor podobný ľudoopovi al. pravekému človeku, žijúci samotársky v himalájskych veľhorách, yeti; žabí muž (vo vojenskom námorníctve v zahraničí) člen špecializovanej vojenskej al. policajnej jednotky vycvičenej obyč. na diverzný, rozvratný boj vo vode al. pod vodnou hladinou, ↗ i fraz. 2. ▶ nositeľ kladných mužských vlastností (sily, odvahy, nebojácnosti, čestnosti, mužnosti); syn. chlap: stal sa z neho m.; správaj sa ako m.!; ty nie si žiaden m., keď toto dovolíš!; správny m. sa s prehrou dokáže vyrovnať; to je svätý m. ktorý príkladne dodržiava mravné zákony 3. ▶ ženatý chlap vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil; syn. manžel: zoznámte sa, to je môj m.; vziať si za muža spolužiaka z vysokej; on je jej druhý m.; má dobrého muža; jej m. pracoval celý život na železnici; vojna jej vzala muža; nájsť si muža; odišla od muža; čo si to urobil, m. môj?; Ivanka nie je po Petrovi, ale po mojom nebohom mužovi. [A. Bednár]; Ženy z mestečka i okolia prichádzajú do krčmy iba v krajných situáciách, keď hrozí, že mužovia prepijú celú výplatu. [L. Ťažký] 4. obyč. pl. muži ▶ jednotlivec vo vzťahu k určitej skupine (napr. v armáde): uniformovaní muži; pri policajnom zásahu sme stratili dvoch mužov □ muž cez palubu! zvolanie oznamujúce, že niekto spadol z lode do vody ◘ fraz. boj muža proti mužovi priame fyzické stretnutie obyč. vojakov bojujúcich strán; bojovať do posledného muža bojovať úplne do konca; hadí muž artista predvádzajúci mimoriadnu ohybnosť tela, plastický akrobat; muž činu aktívny človek schopný rýchlo nájsť riešenie; publ. muži zákona polícia, policajti; mužov od seba odháňala mala veľa nápadníkov; publ. pavúčí/pavučí muž kto zdoláva extrémne útvary, napr. výškové budovy; publ. prvý muž krajiny prezident; slovo robí muža čestný človek dodržiava sľub; [svorne/sú] ako jeden muž všetci spoločne, sú jednotní; publ. žabí muž potápač ◘ parem. žart. muž je hlava a žena krk [, čo tou hlavou otáča/hýbe]; s planým mužom je zle, a bez neho ešte horšie o potrebe životného partnera; sto frajerov a jeden muž žena môže mať veľa priateľov, ale iba jeden sa stane jej manželom; [traja] ľadoví muži chladné dni okolo 12. - 14. mája na Pankráca, Serváca a Bonifáca ▷ zdrob. ↗ mužík1, mužíček
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
muž 1. p. chlap 1, 2 2. p. manžel
muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;
2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.
● slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;
3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);
4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;
mužík1, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;
mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3
(jeden) muž; (bez) muža; (k) mužovi; (vidím) muža; (ó) muž!; (o) mužovi; (s) mužom;
(dvaja) muži, mužovia; (bez) mužov; (k) mužom; (vidím) mužov; (ó) muži, mužovia!; (o) mužoch; (s) mužmi;