muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a
● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;
mužský
I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská
● m-á ruka pevné vedenie;
mužsky prísl.;
mužskosť -i ž.;
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
II. mužský m. zastaráv. muž, chlap
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
muž 1. p. chlap 1, 2 2. p. manžel
muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;
2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.
● slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;
3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);
4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;
mužík1, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;
mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3
(jeden) muž; (bez) muža; (k) mužovi; (vidím) muža; (ó) muž!; (o) mužovi; (s) mužom;
(dvaja) muži, mužovia; (bez) mužov; (k) mužom; (vidím) mužov; (ó) muži, mužovia!; (o) mužoch; (s) mužmi;