Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

muž -a mn. -i/-ovia m.

1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač

2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a

3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov

4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a

ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;

mužský

I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská

m-á ruka pevné vedenie;

mužsky prísl.;

mužskosť -i ž.;

mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;

mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4

II. mužský m. zastaráv. muž, chlap

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
muž ‑a mn. ‑i/‑ovia m.; mužský; mužsky prísl.; mužskosť ‑i ž.

chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


muž 1. p. chlap 1, 2 2. p. manžel

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;

2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.

slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;

3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);

4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;

mužík1, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;

mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3

Morfologický analyzátor

muž podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) muž; (bez) muža; (k) mužovi; (vidím) muža; (o) mužovi; (s) mužom;

(traja) muži, mužovia; (bez) mužov; (k) mužom; (vidím) mužov; (o) mužoch; (s) mužmi;

Muž Muž
muž
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) muž na celé pohorie. Vtedy ráno muž nevidel krištáľ, ale miliardy
G (bez) muža Ibaže Klára má po boku nového muža a dokonca žiari šťastím. V podstate
D (k) mužovi človeku a vbehla do pracovne k mužovi . Ležal nehybne na tureckom diváne,
A (vidím) muža Kto vydáva túto ženu za tohto muža ? Harvey sa pohol dopredu, chytil
L (o) mužovi techniky, o jemnom a pritom pevnom mužovi , cítim, že moje vyjadrovacie
I (s) mužom Vznešená pani, ja viem, že medzi mužom a ženou sú rozdiely. Ženy akoby
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) muži hlavnej hrdinky vstupujú dvaja muži , tréner tenisu Daniel a kolega
N (traja) mužovia Dieťa či dospelý mládenec, ženy i mužovia sa pri vstupe do iného domu
G (bez) mužov testosterón a estrogén väčšina mužov i žien máva chuť na sex zrána.
D (k) mužom prečo. Je krásna, viem to. Mnohým mužom sa páčila, keď som si ju bral,
A (vidím) mužov rozprávali deťom, ináč ženám ‐ na mužov si veľmi netrúfali. Tých by napokon
L (o) mužoch hovoril hlásateľ? O tých istých mužoch , o ktorých povstalecký
I (s) mužmi Chlapec sa dá do behu za obidvoma mužmi . Najprv sa ozve alarm a po ňom

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor