muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;
2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.
● slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;
3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);
4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;
mužík1, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;
mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3