Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

muž -a mn. -i/-ovia m.

1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač

2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a

3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov

4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a

● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;

mužský

I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská

● m-á ruka pevné vedenie;

mužsky prísl.;

mužskosť -i ž.;

mužík¹ -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;

mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4

II. mužský m. zastaráv. muž, chlap

muž -ža pl. N -ži m.

muž muža pl. N muži, trochu kniž. mužovia m. 1. ▶ dospelý človek mužského pohlavia; syn. chlap: slobodný, zadaný, ženatý m.; bezdetný m.; dospelý, starý m.; homosexuálny m. homosexuál; m. a žena; sympatický mladý m.; fyzicky zdatný m.; m. v zrelom veku; pracovitý m.; záletný m.; žart. emancipovaný m. ktorý má rovnaké schopnosti postarať sa o deti a domácnosť ako žena, matka; elegantne oblečený m.; najvyššia hádzanárska liga mužov; dospieť na, v muža; flirtovať s mužom; ženy by mali mať rovnaké práva ako muži; Malé päste zatínal v zlosti a z chlapca sa pomaly začínal formovať muž. [J. Gavalcová]; Kto ste, mužovia, z ktorého ste rodu? Nesiete vojnu či mier? [V. Zamarovský] □ bieli muži muži so svetlou farbou pokožky, belosi (z pohľadu indiánskych al. domorodých obyvateľov amerického kontinentu); snežný muž (predpokladaný) tvor podobný ľudoopovi al. pravekému človeku, žijúci samotársky v himalájskych veľhorách, yeti; žabí muž (vo vojenskom námorníctve v zahraničí) člen špecializovanej vojenskej al. policajnej jednotky vycvičenej obyč. na diverzný, rozvratný boj vo vode al. pod vodnou hladinou, ↗ i fraz.
2. ▶ nositeľ kladných mužských vlastností (sily, odvahy, nebojácnosti, čestnosti, mužnosti); syn. chlap: stal sa z neho m.; správaj sa ako m.!; ty nie si žiaden m., keď toto dovolíš!; správny m. sa s prehrou dokáže vyrovnať; to je svätý m. ktorý príkladne dodržiava mravné zákony
3. ▶ ženatý chlap vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil; syn. manžel: zoznámte sa, to je môj m.; vziať si za muža spolužiaka z vysokej; on je jej druhý m.; má dobrého muža; jej m. pracoval celý život na železnici; vojna jej vzala muža; nájsť si muža; odišla od muža; čo si to urobil, m. môj?; Ivanka nie je po Petrovi, ale po mojom nebohom mužovi. [A. Bednár]; Ženy z mestečka i okolia prichádzajú do krčmy iba v krajných situáciách, keď hrozí, že mužovia prepijú celú výplatu. [L. Ťažký]
4. obyč. pl. muži ▶ jednotlivec vo vzťahu k určitej skupine (napr. v armáde): uniformovaní muži; pri policajnom zásahu sme stratili dvoch mužov □ muž cez palubu! zvolanie oznamujúce, že niekto spadol z lode do vody
◘ fraz. boj muža proti mužovi priame fyzické stretnutie obyč. vojakov bojujúcich strán; bojovať do posledného muža bojovať úplne do konca; hadí muž artista predvádzajúci mimoriadnu ohybnosť tela, plastický akrobat; muž činu aktívny človek schopný rýchlo nájsť riešenie; publ. muži zákona polícia, policajti; mužov od seba odháňala mala veľa nápadníkov; publ. pavúčí/pavučí muž kto zdoláva extrémne útvary, napr. výškové budovy; publ. prvý muž krajiny prezident; slovo robí muža čestný človek dodržiava sľub; [svorne/sú] ako jeden muž všetci spoločne, sú jednotní; publ. žabí muž potápač ◘ parem. žart. muž je hlava a žena krk [, čo tou hlavou otáča/hýbe]; s planým mužom je zle, a bez neho ešte horšie o potrebe životného partnera; sto frajerov a jeden muž žena môže mať veľa priateľov, ale iba jeden sa stane jej manželom; [traja] ľadoví muži chladné dni okolo 12. - 14. mája na Pankráca, Serváca a Bonifáca
▷ zdrob. ↗ mužík¹, mužíček

muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;

2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.

● slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;

3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);

4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;

mužík¹, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;

mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3

muž m.
1. strsl, zsl dospelý človek mužského pohlavia, chlap: Muži robiľi ňezbedi (Ležiachov MAR); Medzitím postaviu̯ sa silní muš pred husára (Brodské SKA); Šeci muži moseli narukuvat a ženi sa trápili same (Vištuk MOD)
L. vodňí muš (Stupava BRA) - rozprávková postava, vodník
2. csl manžel: A muš ťi čo robí? (Košťany n. Tur. MAR); Veru som ja bola zamálo z mužom, ľebo mi ho zabilo (Lešť MK); Dovica som, muž mi umreu̯ (Návojovce TOP); Mieu̯a sem z Bistrice muža, velice piekní a dobrí biu̯ (Stupava BRA); Já som veru pre muža do krčmi ňechoďila (Ivanovce TRČ); Muž ji už davno umar (Dl. Lúka BAR); A muž jak prišol domu, ta jej hutori, či navarena večera (Brezina TRB)
L. ízď za muža (Mošovce MAR) - vydať sa; priśažni muš (Krčava SOB) - s kt. je žena zosobášená
F. muž zo ženou ako ďeťi po_cťenou (Rim. Píla RS) - často sa pohašteria a vzápätí sa udobria; mladá žena, starí muš, tag hotová bieda uš (Krivá DK), mladá žena, starí muš, nebívá tan dobre uš (Bošáca TRČ) - veľký vekový rozdiel býva príčinou manželských nezhôd; dobrí muž hladzillo, a ten zlí strašillo (Bošáca TRČ) - dobrý muž je k žene láskavý, zlý jej spôsobuje utrpenie; mužský príd. k 1: muská košeľa (Mošovce MAR); muskia nohavice (Kameňany REV)
L. muskí krajčír (Bobrovec LM) - kt. šije odevy len pre mužov; mužíček m. zdrob. expr. k 2: Má mužíčka dobrého (Dechtice TRN); mužíšok (Revúca)

mužský p. muž

muž m
1. dospelá osoba mužského pohlavia, chlap: mudrym a opatrnym muzzom, foytowy a konsselom w Zzyline (ŽK 1457); oppatrnym muzom diediny Hage (BÁNOVCE n. B. 1567); aby rychtar dwoch mužow vstanowil (ŠŠ 1610); cžlowěk gest negprwe dyte, potom pachole, zatjm mladenec, odtud ginoch (:mlady muž:), k tomu muž, potom stary muž, naposledy starček (OP 1685)
L. py koreny y z semenem (orlíčka), budess dostatečnym mužem (MT 17. st) o mužovi schopnom sexuálne žiť; Gezissy, ktery gsy zaslibil, ze chcess ohnywym muzem cyrkwy bity a gy gakozto swe mile loditce na burliwem mory postaweneg vtunuty nedopusstety (AgS 1708) odhodlaný chrániť jej záujmy; swedek na Welkom Csepcsine u nekdy dwogcztyhodneho muže Andreasa Blasius, na ten čas wihnancza, (bol) (V. ČEPČÍN 1721) o osobe zasluhujúcej si osobitnú úctu, patriacej medzi duchovných; tanec lesnych mužuw satyrov; pomilio: pjdny muž piadimužík, trpaslík (KS 1763); boží, svätý m. svätec: muže swatého, ktery zepsal marnost sweta (SK 1697); ge-lj oprawdiwe muž boží (KT 1753); cirkevný, duchovný m. kňaz: cýrkewnich mužuw (SPa 1716); kazatelům a duchownym mužům (PiA 1782); rehoľnícky m., m. kláštorského rádu mních: aby mladenecz reholniczkym mužum ku opatrowany odewzdan byl (PeP 1770); widela sw. Gertrudis dussu muža klašterského rádu (BlR 18. st); bojovný, válečný, zbrojný m. bojovník: odegmnet gim hul a podporu muže walečneho (COB 17. st); powedeli knjžata králu: Prosyme, aby byl zabity člowek tento, nebo z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1757); muž zbrogný (SlK 1766-80)
F. ako jeden m. jednotne: a stál Jozue y synowé geho, y bratré geho Cédmihel, y synowé geho, y synowé júdsky gako geden muž (KB 1757)
2. manžel: kterzehoz (syna) gmiela z prwnym muzem (ŽK 1453); ya sem prosyla meho muže, aby to neudielal (P. ĽUPČA 1582); Rachelinmu muzowy, kterj dal kona pod fulyera (KRUPINA 1695); tu (halenu) muž swedkoweg nosy (H. JASENO 1716)
L. potom mne wzaly za muz do Petiowky (TRENČÍN 1590/ 1593) o prijatej neveste do mužovej rodiny; ma za muž nahowarala Ocžkayka (KRUPINA 1699) o povzbudzovaní k vydaju; dwe dewki sem odala za mus (RADVAŇ 1714) vydala; dať sa, ísť, v(y)dať sa za m. vydať sa Osanna ssla za muz za Jana (ŽK 1469); pakližeby se Agneta dala za muž (L. TRNOVEC 1573); se rodila w Petroweg Lhote a toliko pet let, yak odtud se za muž wdala (TRENČÍN 1597); ale kdy se pocztywym obyczegom za muss wydala (ŽIAR n. H. 1715)
F. gesste weczj bida (je tam), kde mrcha gsuseda bez sedla muže sedla (BV 1652) má nad ním prevahu, ovláda ho; -ov príd privl k 1: dussa mužowá (KB 1757); k 2: mužou brat mužowu sestru zowe (švagrinou) (KoB 1666); Ancža kupila od maczochi muzoweg dum (SKALICA 1727); -ík: dem expr k 1: giž raz porubal toho muzika (LIPTOV 1634-66)
L. tučný m. bot rastlina z rodu rozchodník Sedum al. skalnica Sempervivum: rozchodnyk slowe tučzny mužyk (HL 17. st); sempervivum: netresk gjnak tučnj mužjk (NH 18. st); -íček dem expr k 1: wjce sobě wážil lecgakých mužičkuw (SPa 1716); homuncio: mužjček (PD 18. st); k 2: musiczek mog musil na Stredu igy (ŽABOKREKY 18. st)
P. atpn filium Musyk (v S. Tekove 1425)