muška -y -šiek ž.
1. zdrob. k mucha
2. rozlič. drobný okrídlený hmyz: svätojánska m.; ryb. umelá návnada podobná tomuto hmyzu
3. časť mieridiel
● m-y mu ožili ožil; mať dobrú m-u dobre cieliť; mať niekoho na m-e, brať, vziať si niekoho na m-u sústreďovať, sústrediť pozornosť na niekoho
muška -ky mušiek ž. zdrob.
mucha muchy múch ž. ▶ veľmi rozšírený, dobre lietajúci dvojkrídly hmyz s jedným párom blanitých krídel a krátkymi tykadlami z čeľade muchovitých, vyskytujúci sa často v blízkosti ľudských príbytkov: m. mäsiarka; roj múch; sieťka proti muchám; muchy bzučia, štípu; chytať, odháňať muchy; muchy sú prenášačmi rôznych ochorení; m. vletela do pavučiny; zabíjať muchy mucholapkou □ zool. mucha domáca syn. mucha domová Musca domestica najbežnejšia a najhojnejšie sa vyskytujúca mucha sivočiernej farby so štyrmi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi na hrudi; mucha tse-tse Glossina palpalis mucha prenášajúca v rovníkovej Afrike krvné bičíkovce, pôvodcov spavej choroby, syn. bodavka tse-tse ◘ fraz. byť dotieravý ako mucha neustále niekoho obťažovať; byť slabý ako mucha [na jeseň] byť veľmi slabý, nevládny; chytá sa/letí na to ako mucha na med/lep o niečom, čo sa páči, o čo je veľký záujem; ísť za niekým ako muchy za cukrom byť dotieravý, vtierať sa, vnucovať sa niekomu; lepiť sa na niekoho ako muchy na mucholapku prejavovať intenzívny záujem o niekoho (obyč. o dievčatách vo vzťahu k určitému chlapcovi); ľudí ako múch veľa ľudí; ľudia umierali/padali ako muchy ľudia hromadne umierali; ožiť ako mucha na jar stať sa čulým, živým; to je [mu] toľko ako psovi mucha to je veľmi málo, nestačí to; je ticho, že by bolo počuť muchu preletieť je veľké ticho; mať svoje muchy byť vrtošivý, rozmarný, náladový; mucha mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; neublížil by/neublíži ani muche je to veľmi dobrý, mäkký človek; toľko, čo by mucha na krídle uniesla veľmi málo; vie, od čoho muchy kapú/dochnú a) dobre pozná výhody b) vie, čo je dobré, chutné; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom naraz urobiť dve veci ◘ parem. muchy lapá, [a] voly púšťa zle hospodári, gazduje ▷ zdrob. ↗ muška1; mušisko -ka mušísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: na stôl sadlo obrovské m.; riadne ma hnevá tá m. na monitore; mušiská jedny, heš!; Môj ránhojič tvrdil, že práve tie mušiská roznášajú čiernu pliagu. [A. Masár-Tatranský]
muška1 -ky mušiek ž. 1. zdrob. i expr. ▶ menšia mucha: do oka mi vletela m.; A môj synček nesmie trápiť ani mušku, ani chrobáčika. [M. Rázusová-Martáková]; Pod kolibkou sa zrkadlila tichá hladina tajchu, len občas ju rozčeril pstruh, ktorý sa vymrštil za muškou. [L. Ťažký]; Traduje sa, že ak koník lapá papuľou mušky, treba rátať s prudkou zmenou počasia. [VNK 2002] 2. ▶ drobný okrídlený hmyz rozličného druhu: za svetlom sa do izby dostal roj mušiek; vo vzduchu bzučia tisíce mušiek □ zool. muška ozdobná Simulium ornatum drobný hmyz □ vínna, octová, ovocná muška bežné označenie hmyzu vyskytujúceho sa všade, kde prebieha octové al. liehové kvasenie, drozofily obyčajnej Drosophila melanogaster; svätojánska muška bežné označenie chrobáka so svetielkujúcimi orgánmi, svietivky svätojánskej Lampyris noctiluca al. svietivky obyčajnej Lamprohiza splendidula; španielska muška bežné označenie modrozeleného chrobáka pľuzgiernika lekárskeho Lytta vesicatoria, ktorý rozdrvený na prášok má silné toxické účinky 3. ryb. ▶ umelá návnada na ryby pripomínajúca siluetu hmyzu: viazanie mušiek; chytať pstruhy na mušku 4. ▶ malá čierna náplasť v tvare bodky, ktorú si v minulosti dávali obyč. ženy na tvár ako ozdobu: nosiť koketnú mušku ◘ fraz. mušky mu ožili/ožívajú (obyč. o dieťati) začal byť, začína byť veselý, živý, čulý
muška2 -ky mušiek ž. 1. voj., tech. ▶ zameriavacia časť strelnej zbrane, umiestnená na konci hlavne, predné mieridlo: mechanické mieridlá sú m. a cieľnik; čistiť mušku; vymeniť mušku na guľovničke 2. ▶ (pri loptových hrách, v hokeji, streľbe a pod.) dobré a presné nasmerovanie lopty, puku a pod. na bránku, terč al. spoluhráčovi; schopnosť zacieliť správnym smerom: presná strelecká m.; tabuľka hráčov s najlepšou muškou; Hráči mali v koncovke vychýlenú mušku a zopár najvernejších divákov sa gólu nedočkalo. [Šp 2007] ◘ fraz. brať/vziať si niekoho, niečo na mušku al. držať niekoho, niečo na muške al. zaostriť si mušku na niekoho, na niečo sústreďovať, sústrediť pozornosť, zameriavať sa, zamerať sa na niekoho, na niečo s istým úmyslom; mať dobrú mušku dobre cieliť, mieriť; mať niekoho, niečo na muške (neustále) niekoho, niečo sledovať
muška, -y, -šiek ž.
1. zdrob. expr. mucha;
2. rôzny drobný okrídlený hmyz: vtáci chytajú m-y; svätojánska m. (Lampyris nocticula) druh hmyzu, ktorý svetielkuje
● už mu m-y ožívajú začína byť živý, bujný;
3. ryb. umelá návnada v podobe mušky;
4. časť mieriaceho zariadenia na strelných zbraniach
● mať niekoho, niečo na m-e, vziať si niekoho, niečo na m-u sledovať, pozorovať, prenasledovať;
5. zastar. upravený chĺpok fúzov pod spodnou perou: Tak skladá i on o muške alebo o fúzoch pána učiteľa. (Ráz.)
6. v mn. č. zastar. železá, putá: Ak mi ešte jeden baran zhynie, dám ťa na mušky a do temnice. (Kuk.)
muška ž. 1. csl drobný okrídlený hmyz rozličného druhu: Celé mračná drobníh mušiek tam ľietaju (Turč. Ďur MAR); Muška mi vletela do oka (Rochovce ROŽ); F téj šošovice boli samé muški (Vištuk MOD); L. svatojánská muška (Lamač BRA), svatovianska muška (Dol. Tisovník MK), janouska muška (Niž. Hrabovec VRN) - zool. svietivka svätojánska (Lampyris noctiluca) F. aňi muški ňeublíži (Rim. Píla RS) - o veľmi dobrom človeku; čučali jag muški tam (Svätoplukovo NIT) - boli veľmi ticho; muški pľujú (Mošovce MAR) - o drobných dažďových kvapkách vo vetre; začínajú mu muški ožívat (Bošáca TRČ) - začína byť veselý, samopašný 2. ryb. návnada v podobe mušky: Pstruhóv je dobre chitad na muški (Trakovice HLO) 3. zameriavacia časť strelnej zbrane, mieridlo: Namíri_ca mosí cez mušku (Vištuk MOD) F. zobrať si na mušku (Rim. Píla RS) - pozorovať, sledovať niekoho 4. malá petrolejová lampa: muška (Kanianka PDZ, Brodské SKA) 5. ovca s tmavými škvrnami na pysku; muška (Zázrivá DK, Mur. Dl. Lúka REV) 6. miest. strsl a zsl, obyč. mn. č. pehy na tvári: Má muške na nose (Kociha RS); muška (Jakubov MAL) 7. expr., obyč. mn. č. vrtochy: Každí mladí človeg má nejaké muški (Okoličné LM)
muška ž 1. dem drobný okrídlený hmyz, drobná mucha: aby mussky pryesadu negedly (LR1 17. st); naplňa sa domi Aegyptskych musskama (KB 1757) L. zool culex vinarius: musska winná (DQ 1629) drozofila malá Drosophila fenestrarum; gestliby (človek) španielske mussky prigal (HT 1760) farm sušené juhoeurópske mušky, pľuzgiernik lekársky Lytta vesicatoria; ricinus: psy musska, owčj wess, kljssť (ASL 1740) kliešť obyčajný Ixodes ricinus; obilná m. mušica obilná Dilophus femorata: gurgulio: obilná musska (VTL 1679); svätojánska, nočná m. svietivka svätojánska Lampyris splendidula: s. janska músska (NP 17. st); lampiris: nočni musska, swatoganska (ML 1779) F. neučinim z mussky slona (SK 1697) nechcem zveličovať; aby s komara aneb mussky wembluda nečynily (SKá 18. st) o zveličovaní 2. pl putá: czuo weznuw okuwagi mussky zelezne (LIETAVA 1646); muštička [-čič-] dem expr k 1: pyrausta: w ohni plodjcy se mussčička (KS 1763)
muštička p. muška