Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mrviť nedok.

1. trením (v rukách) rozdrobovať na malé kúsky, drobiť: m. suchú trávu, m. v dlani klas

2. trieť, mädliť, žmoliť: m. (v prstoch) zásterku, tabak

3. robiť drobné pohyby: m. prstami, nohami, perami

4. spôsobovať chvenie, triasť, drviť, lomcovať: zima, strach, triaška ho m-í

// mrviť sa

1. rozpadávať sa na drobné kúsky, drobiť sa: chlieb, skala sa m-í

2. hovor. hniezdiť sa, vrtieť sa, mechriť sa: m. sa v kresle, dieťa sa m-í v perinke

3. hmýriť sa, hemžiť sa: mravce, chrobáky sa m-ia; expr. ľudia sa m-ia motajú (v tlačenici)

4. expr. prehrabávať sa, hrabať sa: m. sa v zásuvke

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrviť ‑í ‑ia nedok.; mrviť sa

mrviť sa -ví sa -via sa (ne)mrv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. 1. ▶ rozpadať sa na drobné kúsky; syn. drobiť sa: chlieb sa mrví; kameň, betón, omietka sa mrví; suchá zem sa mrví na prach; Steny sa výdatne napijú, interiéry pomaly plesnivejú a mrvia sa. [Vč 1971]
2. hovor.nepokojne sedieť al. ležať, ustavične sa hýbať (na malom priestore), meniť polohu; syn. hniezdiť sa, vrtieť sa: m. sa v spánku; dieťa sa netrpezlivo mrví na stoličke; celý čas sa nepokojne mrvil, prestupoval z nohy na nohu; nemrv sa!; čo sa stále mrvíš?; V kolíske sa začal mrviť a pomrnkávať malý Karolko. [J. Domasta]
3. expr. ▶ pohybovať sa na malom priestore vo väčšom množstve, hemžiť sa, hmýriť sa: v starom hríbe sa mrvili červíky; pozorovali mrviacich sa ľudí na námestí; Kurčatá, žlté ako púpavy, pištiace pri plnení si brušiek uvareným a na drobno posekaným vajíčkom. Mrvili sa v jednej kôpke. [L. Ballek]; Zodvihol hlavu k oblohe, na ktorej sa mrvili miliardy hviezd. [P. Jaroš]
4. expr. zried. (v čom) ▶ prehadzovať, prevracať niečo, obyč. s cieľom niečo nájsť, prehrabávať sa, hrabať sa; syn. premŕvať sa: m. sa v zásuvke; mrvila sa v kabelke, hľadala kľúče
fraz. mrviť sa v jedle jesť s nechuťou


mrviť -ví -via mrv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo) ▶ šúchaním, trením v rukách, v dlani deliť na malé, drobné kúsky; syn. drobiť, meliť: m. chlieb, striedku; m. kukuricu, pšeničný klas; m. cesto do polievky; m. v dlaniach majoránku; Zaborí ruky do rozsypaných zelín, mrví ich v prstoch. [A. Baláž]; Často brával do rúk zem na rozličných miestach v chotári. Mrvil ju medzi prstami, ovoniaval. [M. Zelinka]
2. (čo) ▶ prstami, dlaňami opakovane stískať, skrúcať, obyč. aj porušovať tvar niečoho mäkkého, poddajného; syn. húžvať, mädliť, žmoliť: mrví v rukách vreckovku; nemrv toľko tú čiapku!; nervózne mrvila v prstoch retiazku; Nepokojne mrvil prstami dlhé biele strapce na veľkom obruse. [J. Lenčo]
3. (čím) ▶ mimovoľne robiť krátke rýchle kmitavé pohyby: začal m. perami; pri sedavom zamestnaní treba občas m. nohami; Ustavične prevracal oči, bez prestania mrvil prstami na oboch rukách a čudne vykrivoval ústa. [J. Fekete]
4. iba v 3. os. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať nepríjemné telesné pocity al. duševné utrpenie, drviť, moriť, trápiť; syn. drobiť, triasť: mrví ju strach; celý deň ho mrvila zima, zimnica; Drobná triaška mrvila telo, obkľučovala aj srdce. [J. Horák]
5. expr. (čo) ▶ robiť niečo horšie, menej hodnotne, kaziť: m. si život; neskutočne ten test mrví; režisér hru riadne mrví
dok. k 1 rozmrviť, k 4, 5 zmrviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky • mrviťmeliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas

2. deliť na veľa malých častí • rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôduštiepiťkúskovaťhovor. kusovať: štiepiť moc v štáte


hmýriť sa 1. rýchle sa pohybovať z miesta na miesto na malom priestore a vo veľkom množstve • hemžiť samrviť sa: červíky sa hmýria, mrvia v syre; ľudia sa hmýria, hemžia ako mravceexpr.: prtiť sačmýriť sa: vši sa prtia, čmýria vo vlasochexpr. mechriť sa (o ľuďoch) • rojiť sa (o hmyze): komáre, mušky sa roja okolo lampy

2. byť plný niečoho (o veciach) • hemžiť sa: úloha sa hmýri, hemží chybami


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2


lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrviť, -í, -ia nedok.

1. (čo) drobiť, rozmieľať na malé kúsky: m. chlieb, cesto; m. na omrvinky; m. zrno, kukuricu (z klasov) oddeľovať zrno od klasov;

2. (čo) žmoliť, mädliť, trieť (obyč. v rozpakoch, nepokoji): mrví ruky pod lavicou (Ráz.); mrví zásterôčku (Ráz.);

3. (čím) rýchle hýbať, pohybovať: m. prstami, nohami;

4. (koho, kým) triasť, lomcovať, drviť: neos. mrví ho trasie sa (obyč. od horúčky, zimy ap.); zima, triaška, strach ho mrví, zimomriavky ho mrvia, zima ním mrví;

5. expr. (čo) hovoriť, rozprávať: O Kešiakoch veru mrvia všakové. (Rys.); rýchlo mrví slová (Ráz.) rýchlo rozpráva;

dok. k 1 rozmrviť, k 1-3 pomrviť, k 4 zmrviť i zamrviť

|| mrviť sa

1. rozpadávať sa, drobiť sa, rozmieľať sa na malé kúsky (obyč. o niečom suchom): zem sa mrví pod nohami, chlieb sa mrví; tabak sa mrví; m. sa na prach;

2. expr. nepokojne sa pohybovať, hniezdiť sa, vrtieť sa: m. sa na stoličke, dieťa sa mrví v kolíske; m. sa od rozpakov, od netrpezlivosti;

3. expr. hmýriť sa, motať sa v tlačenici, hemžiť sa: ľudia sa mrvili ako mravce, ako červíky; zástupy sa mrvia; neos. mrvilo sa tam ľuďmi, deťmi (Heč.);

4. expr. hrabať sa, prehrabávať sa, čičrať sa v niečom: Mrvila sa v peňaženke a podala im peniaz. (Laz.)

Morfologický analyzátor

mrviť nedokonavé sloveso
(ja) mrvím VKesa+; (ty) mrvíš VKesb+; (on, ona, ono) mrví VKesc+; (my) mrvíme VKepa+; (vy) mrvíte VKepb+; (oni, ony) mrvia VKepc+;

(ja som, ty si, on) mrvil VLesam+; (ona) mrvila VLesaf+; (ono) mrvilo VLesan+; (oni, ony) mrvili VLepah+;
(ty) mrv! VMesb+; (my) mrvme! VMepa+; (vy) mrvte! VMepb+;
(nejako) mrviac VHe+;
mrwiť mrwiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor