mrieť -ie -ú nedok.
1. umierať, zomierať, hynúť: denne mrie veľa ľudí; m. hladom, od hladu; m. za slobodu
2. expr. trápiť sa, umárať sa, zmierať: m. od strachu, strachom
3. expr. veľmi túžiť, zmierať: m. za deťmi; m. za dobrým jedlom
● (je mu) ani → žiť, ani m.
mrieť mrie mrú mri! mrel mrúc mrúci mretie/mrenie nedok. 1. trochu kniž. (ø; čím; od čoho; na čo; za čo) ▶ (o ľuďoch) v dôsledku chorôb al. nepriaznivých okolností strácať postupne sily a prestávať žiť; syn. hynúť, umierať, zomierať: ľudia sa rodia i mrú; m. hladom, smädom, od hladu, od smädu; mreli od zimy, na týfus; deti im mreli jedno za druhým; bojovali a mreli za slobodu, za národ; Ale domov, to je také miesto, kde je ľuďom ľahšie žiť i mrieť. [M. Rúfus]; Cítil, ako zo dňa na deň hlúpne, drieme, mrie za živa, špekuluje nad tým, čo sa vyšpekulovať nedá. [J. Balco]; Bolo by cynické povedať: Len si mrite, keď sa vám zažiadalo smrti. [KN 2003] 2. ▶ (obyč. o zvieratách) pod vplyvom chorôb al. nepriaznivých okolností prestávať jestvovať; syn. hynúť, dochnúť, kapať: včely mrú; hromadne im mreli sliepky; A pamätáte sa, ako nám raz mreli tie kravky? [D. Dušek] 3. expr. (za kým, za čím; po kom, po čom) ▶ pociťovať silnú túžbu, veľmi túžiť; syn. zmierať: mrie za deťmi; mrela po mame; dychtila, mrela po čítaní; Mrel za knihami, za vyšším vzdelaním, no ani on nenašiel k nemu otvorenú cestu. [A. Devečková]; A budeme mať auto, keď za ním Milka tak mrie. [J. Bodenek] 4. expr. (od čoho; čím) ▶ prežívať duševné utrpenie, trápiť sa, sužovať sa; syn. umárať sa: m. od žiaľu, bôľu; m. od strachu, strachom; mreli túžbou po domove; mreli sme od zvedavosti; Tí ľudia mreli pre svojich blízkych, starali sa, či dostal ich odkaz. [L. Ballek] ◘ fraz. ľudia mreli ako muchy ľudia hromadne umierali; [nie je mu] ani žiť, ani mrieť je v bezvýchodiskovej situácii ▷ dok. k 1, 2 ↗ pomrieť
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne
mrieť 1. porov. umrieť 2. p. trápiť sa 1 3. p. túžiť
tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa
p. aj slabnúť
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
mrieť, mrie, mrú, rozk. mri; mretie/mrenie nedok.
1. strácať život, pracovať k smrti, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, hynúť (o človekovi): ľudia mreli na choleru, na týfus; m. hladom, od hladu
● ľudia mreli ako muchy vo veľkom počte; m. strachom, od strachu veľmi sa báť; m. nudou veľmi sa nudiť; žiť a mrieť za niekoho, za niečo, s niekým, s niečím byť úplne oddaný niekomu, niečomu; nebolo mu žiť ani mrieť bol v bezvýchodnej situácii; žiť alebo mrieť nemožno otáľať, váhať; treba sa rozhodnúť medzi dvoma možnostiam;
2. (za kým, za čím, po kom, po čom, zried. s neurč.) veľmi túžiť: m. túžbou za niekým, za niečím, po niekom, po niečom; mriem dozvedieť sa to (Hviezd.);
3. bás. tíchnuť, slabnúť, zanikať: mrúce zvuky (Vaj.); slová mu mreli na ústach; dych mu mrel v prsiach;
dok. k 1 zomrieť i umrieť, k 3 zamrieť