mrhať nedok. márniť, plytvať: m. čas, m. talentom, m-nie silami, síl
mrhať -há -hajú (ne)mrhaj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. (čo; čím) ▶ nehospodárne, ľahkovážne zaobchádzať s niečím; syn. márniť, plytvať: zbytočne m. čas, časom; mrhá rodinný majetok, rodinným majetkom; škoda, že mrhá svojím talentom; nemrhaj silami, energiou; nemalo by sa m. verejnými prostriedkami; šetriť máme tam, kde sa mrhá; Dobre zarába - až príliš. Rozhadzuje, mrhá peniazmi. [A. Bednár]
márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)
2. p. ničiť 3
míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami
2. p. míňať sa 2
mrhať p. márniť 1, míňať 1
plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou
mrhať, -á, -ajú nedok. (čo, čím i bezpredm.) nehospodárne zachádzať s niečím, plytvať niečím, márniť, rozhadzovať: (zbytočne) m. čas, m. peniaze, m. časom, silami, zdravím, majetkom; to je mrhanie času;
dok. premrhať i zmrhať