Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

mrazivý príd.

1. studený ako mráz: m. vzduch, m-á noc

2. spôsobujúci mrazenie: m-é ticho; m. pohľad, dojem nevľúdny, odmietavý;

mrazivo prísl. i vetná prísl.: m. viať; m. povedať; je m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrazivý; mrazivo prísl.

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


mrazivý 1. p. studený 1 2. p. nevľúdny 1


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenuchladený (op. nechladený): chladené nápojeľadovýmrazivýmraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietorzimomravýzimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebieexpr. zried.: studenkastýstudenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrazivý príd.

1. studený ako mráz, veľmi chladný: m. vietor, dážď, chlad, m. deň, m-é počasie;

2. nevľúdny, odmietavý, chladný, nepriateľský: m. pohľad, m-é ticho, m-é prijatie, m-á tvár

s m-ým chladom nevľúdne;

3. spôsobujúci chvenie, triašku: m. pocit; m-á rozkoš (Gráf);

mrazivo2 prísl.: vonku je m.; m. pozrieť na niekoho;

mrazivosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

mrazivý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mrazivý; (bez) mrazivého; (k) mrazivému; (vidím) mrazivého; (o) mrazivom; (s) mrazivým;

(traja) mraziví; (bez) mrazivých; (k) mrazivým; (vidím) mrazivých; (o) mrazivých; (s) mrazivými;


(jeden) mrazivejší; (bez) mrazivejšieho; (k) mrazivejšiemu; (vidím) mrazivejšieho; (o) mrazivejšom; (s) mrazivejším;

(štyria) mrazivejší; (bez) mrazivejších; (k) mrazivejším; (vidím) mrazivejších; (o) mrazivejších; (s) mrazivejšími;


(jeden) najmrazivejší; (bez) najmrazivejšieho; (k) najmrazivejšiemu; (vidím) najmrazivejšieho; (o) najmrazivejšom; (s) najmrazivejším;

(traja) najmrazivejší; (bez) najmrazivejších; (k) najmrazivejším; (vidím) najmrazivejších; (o) najmrazivejších; (s) najmrazivejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mrazivý; (bez) mrazivého; (k) mrazivému; (vidím) mrazivý; (o) mrazivom; (s) mrazivým;

(tri) mrazivé; (bez) mrazivých; (k) mrazivým; (vidím) mrazivé; (o) mrazivých; (s) mrazivými;


(jeden) mrazivejší; (bez) mrazivejšieho; (k) mrazivejšiemu; (vidím) mrazivejší; (o) mrazivejšom; (s) mrazivejším;

(štyri) mrazivejšie; (bez) mrazivejších; (k) mrazivejším; (vidím) mrazivejšie; (o) mrazivejších; (s) mrazivejšími;


(jeden) najmrazivejší; (bez) najmrazivejšieho; (k) najmrazivejšiemu; (vidím) najmrazivejší; (o) najmrazivejšom; (s) najmrazivejším;

(štyri) najmrazivejšie; (bez) najmrazivejších; (k) najmrazivejším; (vidím) najmrazivejšie; (o) najmrazivejších; (s) najmrazivejšími;


ženský rod

(jedna) mrazivá; (bez) mrazivej; (k) mrazivej; (vidím) mrazivú; (o) mrazivej; (s) mrazivou;

(tri) mrazivé; (bez) mrazivých; (k) mrazivým; (vidím) mrazivé; (o) mrazivých; (s) mrazivými;


(jedna) mrazivejšia; (bez) mrazivejšej; (k) mrazivejšej; (vidím) mrazivejšiu; (o) mrazivejšej; (s) mrazivejšou;

(štyri) mrazivejšie; (bez) mrazivejších; (k) mrazivejším; (vidím) mrazivejšie; (o) mrazivejších; (s) mrazivejšími;


(jedna) najmrazivejšia; (bez) najmrazivejšej; (k) najmrazivejšej; (vidím) najmrazivejšiu; (o) najmrazivejšej; (s) najmrazivejšou;

(tri) najmrazivejšie; (bez) najmrazivejších; (k) najmrazivejším; (vidím) najmrazivejšie; (o) najmrazivejších; (s) najmrazivejšími;


stredný rod

(jedno) mrazivé; (bez) mrazivého; (k) mrazivému; (vidím) mrazivé; (o) mrazivom; (s) mrazivým;

(tri) mrazivé; (bez) mrazivých; (k) mrazivým; (vidím) mrazivé; (o) mrazivých; (s) mrazivými;


(jedno) mrazivejšie; (bez) mrazivejšieho; (k) mrazivejšiemu; (vidím) mrazivejšie; (o) mrazivejšom; (s) mrazivejším;

(tri) mrazivejšie; (bez) mrazivejších; (k) mrazivejším; (vidím) mrazivejšie; (o) mrazivejších; (s) mrazivejšími;


(jedno) najmrazivejšie; (bez) najmrazivejšieho; (k) najmrazivejšiemu; (vidím) najmrazivejšie; (o) najmrazivejšom; (s) najmrazivejším;

(štyri) najmrazivejšie; (bez) najmrazivejších; (k) najmrazivejším; (vidím) najmrazivejšie; (o) najmrazivejších; (s) najmrazivejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor