mravy p. správanie
správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?
mrav, -u i mravy, -ov m.
1. ustálený, obvyklý spôsob konania, správania sa v určitom spoločenstve ľudí, obyčaj: dobré, jemné, uhladené, prísne, drsné, surové, hrubé m-y; cudzí m., starý m.; voľné m-y nie prísne; ľahké m-y príliš voľné; človek jemných, prísnych m-ov; ako dobrý m. káže; kaziť m-y; to patrí k dobrým m-om; to je proti dobrým m-om; iný čas (kraj), iný mrav (prísl.);
2. dobré správanie, dobré mravy, mravnosť: človek bez m-u (Vám.); Svet si má uctiť mravy. (Krno); škol. zastar. mravy správanie, chovanie: známka z m-ov
mravy p. mrav
(jeden) mrav; (bez) mravu; (k) mravu; (vidím) mrav; (ó) mrav!; (o) mrave; (s) mravom;
(štyri) mravy; (bez) mravov; (k) mravom; (vidím) mravy; (ó) mravy!; (o) mravoch; (s) mravmi;