mrav -u m.
1. obyč. mn. spôsob správania, konania: dobré, voľné, prísne m-y
2. zastaráv. obyčaj, zvyk: podľa rodinného m-u
● iný kraj, iný m.
mrav -vu obyč. pl. mravy m.
mrav -vu obyč. pl. mravy m. 1. ▶ obvyklý spôsob správania al. konania podľa určitých spoločenských noriem: prísne, slušné, staré mravy; dievčina ušľachtilých, jemných mravov; úpadok, uvoľnenie mravov; byť v rozpore s dobrými mravmi; hrubo porušovať mravy; odporovať, priečiť sa mravom; Dokonca sformulovali [Cyril a Metod] občiansky kódex, ktorý usmerňoval verejné mravy tak, aby boli v súlade s evanjeliom. [LT 2000]; Mnohí ľudia nemajú ani charakteru, ani mravu. [MY 2011] □ star. škol. dvojka, trojka, znížená známka z mravov známka zo správania 2. ▶ spôsob správania typický pre určité obdobie al. nejakú krajinu, ustálený zvyk, obyčaj: dvorské, dobové mravy; spreneveriť sa kresťanským mravom; Zábava v Centráli sa skončila až ráno, ako kázal tunajší mrav. [L. Ballek]; Podľa toho, ako vyzerá [prvá dáma krajiny], ako sa oblieka, ako sa zhovára, prijíma hostí, posudzujú samotný štát, jeho obyčaje a mravy. [HN 2007] □ dobré mravy spôsob správania prijateľný pre väčšinu spoločnosti, slušnosť, morálka ◘ fraz. dáma/žena/deva ľahkých/ľahších/pochybných mravov a) žena, ktorá poskytuje platený pohlavný styk, prostitútka b) žena, ktorá v pohlavnom živote strieda mužov, žije promiskuitne; ľahké mravy priveľmi voľné správanie; voľné mravy správanie nerešpektujúce spoločenské obmedzenia, obyč. v partnerských vzťahoch ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami
mrav p. zvyk
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
mrav, -u i mravy, -ov m.
1. ustálený, obvyklý spôsob konania, správania sa v určitom spoločenstve ľudí, obyčaj: dobré, jemné, uhladené, prísne, drsné, surové, hrubé m-y; cudzí m., starý m.; voľné m-y nie prísne; ľahké m-y príliš voľné; človek jemných, prísnych m-ov; ako dobrý m. káže; kaziť m-y; to patrí k dobrým m-om; to je proti dobrým m-om; iný čas (kraj), iný mrav (prísl.);
2. dobré správanie, dobré mravy, mravnosť: človek bez m-u (Vám.); Svet si má uctiť mravy. (Krno); škol. zastar. mravy správanie, chovanie: známka z m-ov
mrav i pomn mravy m 1. ustálený, zvyčajný spôsob konania, správania sa, obyčaj, zvyk: tento czech proty dobrym mrawum nehressil (CA 1579); pisničky oplzle lidske dobre mrawy pokazugy (TC 1631); (Antonín Paduánsky) bratra Gracyána (v) mrawech reholnjckých wycwjčil (MPS 1777); ginych národúw mrawi (PT 1778); dcera ssla do mesta, abi skusila ženske mrawi a običage, abi widela, gako se nosa, w gakom ruchu (MiK 18. st) 2. spôsob správania sa, konania niekoho: perseqvi mores parentis: nasledowati otcowé mrawi (KS 1763); swoge mrawj polepsitj chczel Martinus Kraczun (MOŠOVCE 1643); mládeneček zlé mrawy nasledowal (PeP 1770); hrozné sina mrawi znássali (PT 1778) F. hodnosti, dary zmenugj mrawy (SiN 1678) bohatstvo a úspech menia správanie človeka 3. dobré správanie, mravnosť: to je príklad mravu, čistoty i kráse (ASL 1701); censor: rozeznáwatel, rozsuditel, ssacmjstr, který gedného každého žiwot, statek ssacuge a naprawuge nedostatek mrawůw (WU 1750); praefectus morum: strážnjk na mrawi (KS 1763); (mnísi) sporádane w mrawech žili (VP 1764)
mravy p. mrav