mršina -y -šín ž. expr. naničhodné, staré, chudé ap. zviera (obyč. kôň), mrcina;
pren. nadávka zvieraťu al. človeku; mrcha, potvora;
mršinka -y -niek ž. zdrob. expr.
mršina -ny mršín ž. expr. 1. ▶ telo zdochnutého zvieraťa, zdochlina, mrcina: páchnuca m.; našli mršinu jeleňa; odpratať mršiny uhynutých koní; hyeny sú požieračmi mršín 2. ▶ staré, vychudnuté, neužitočné zviera, obyč. kôň; syn. mrcina: Pravda, sebe si nadelil pekné kone, voz a hromadu vecí. Ja som dostal iba biednu mršinu. [A. Masár-Tatranský]; Siahni mršine na zuby! [Š. Žáry] 3. ▶ naničhodný človek, darebák, lotor, potvora (často ako nadávka); syn. mrchavec, paskudník: Vyhoďte tú mršinu a hoďte ho do temnice. [Z. Zguriška]; Juj, že som vtedy Imra nevymlátil, mršinu! [LT 1998] ◘ parem. chudá mršina, ale dobre ťahá sila býva často skrytá ▷ mršinka -ky -niek ž. zdrob.: pes nemá sklon zbierať mršinky v poli, napr. zajace, vtáčiky
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
mršina 1. expr. staré, vychudnuté, neužitočné zviera, najmä kôň • mrcina • mitrha (o koňovi): predal mu starú mršinu, mrcinu, mitrhu, čo ledva pletie nohami
2. p. zdochlina 1 3. p. naničhodník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
zdochlina 1. zdochnuté zviera: hyeny sa živia zdochlinami • mrcina: páchnuca mrcina • expr.: mrcha • mršina • skapacina • expr. zried. skapanina (Jégé)
2. p. slaboch 3. p. lenivec
mršina, -y, -šín zdochlina, mrcina;
pren. pejor. o zlom zvierati, obyč. o koňovi;
pren. nadávka zlému, odpornému človekovi: A či vy myslíte, že vás mršina Mihvik nepozná? (Jégé);
mršinka, -y, -niek ž. zdrob. expr. oslab.
(jedna) mršina; (bez) mršiny; (k) mršine; (vidím) mršinu; (ó) mršina!; (o) mršine; (s) mršinou;
(štyri) mršiny; (bez) mršín; (k) mršinám; (vidím) mršiny; (ó) mršiny!; (o) mršinách; (s) mršinami;