mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris
● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí
mrľa mrle mrlí/mŕľ ž.
mrľa mrle mrlí/mŕľ ž. ▶ cudzopasný červ (helmint) dlhý 0,3 až 10 cm, žijúci najmä v hrubom čreve hostiteľa, v infikovanom ľudskom al. zvieracom organizme: liek proti mrliam; pomoc pri diagnostike mrlí, mŕľ; mať mrle; vajíčka mrlí víria vo vzduchu; mrliam sa darí počas chladných mesiacov; predškolákov trápia najmä mrle □ zool. mrľa ľudská Enterobius vermicularis; mrľa konská Oxyuris equi ◘ fraz. mrle ho žerú al. idú ho mrle zožrať a) je veľmi netrpezlivý b) je veľmi nervózny
hlísta cudzopasný červ najmä v ľudskom al. zvieracom organizme • odb. helmint • škrkavka • škrkavica (zool. Ascaris) • mrľa (zool. Oxyuris)
mrľa, -le, -li/mrľ ž. cudzopasný červ, hlísta; zool. m. ľudská (Oxyurus vermicularis)
● hovor. mrle ho jedia, žerú je nepokojný, nervózny, nemá státia
mrľa ž. (mŕľa, mrlla) obyč. mn. č. drobná hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve (zool. Oxyuris): Čo má mŕľe, ke_ci stáľe zadok škrabe? (Košťany n. Tur. MAR); Ona sa furt škrábala a hovorili, že má mrle (Chocholná TRČ) F. má mrľe v zatku (Rim. Píla RS), mrle má v riči (Kameňany REV) - je neposedný; mrľe ho jeďia (Poluvsie PDZ), mrlle ma žeru (Bánovce n. Bebr.), uš mia mŕle zedzá (Stráže n. Myj. SEN) - je (som) netrpezlivý (obyč. pri dlhom čakaní)