Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.; udreli m-y; m. spálil, ošľahol kvety; fyz. bod m-u 0 °C;

pren. zábava klesla pod bod m-u prestala

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

expr. → príde na psa m.; m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

mrazový príd.: m-é škody;

mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;

mrazisko -a s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mráz mrazu m.; mrazový; mrazisko ‑a ‑získ s., jedn. i m.

mráz mrazu pl. N mrazy m. 1. ▶ teplota pod 0 °C, pri ktorej tuhne voda a mení sa na ľad: slabý, mierny, silný, tuhý, desaťstupňový m.; celodenný, dlhotrvajúci m.; príchod prvých mrazov; materiál odolný proti mrazu; vonku je m. mrzne; udreli kruté nočné mrazy; čakať na zastávke v treskúcom mraze; m. poľavil, popustil; niektoré rastliny znášajú i vyššie mrazy; rozkvitnuté čerešne ošľahol, spálil jarný m.; líčka vyštípané mrazom; zažiť pravú zimu so snehom, vetrom a mrazom okolo mínus pätnásť stupňov; Staré unavené konáre vydržali nápory januárových mrazov a februárových fujavíc. [I. Izakovič]; Mráz štípal. Chvíľami fúkal vietor a bolo to, akoby britvou potiahol. [V. Šikula]; Odkreslili [ženy] zo zamrznutých okien všetky ornamenty, lístočky aj kvety, ktoré tam vyčaril veľký mráz. [M. Zelinka]meteor. prízemný mráz mráz vyskytujúci sa počas vegetačného obdobia (často na jar a na jeseň) v prízemnej vrstve, spôsobený vpádom studeného, veľmi čistého vzduchu pri nočnom vyjasnení a bezvetrí, obyč. škodiaci rastlinstvu □ dedo Mráz (v Rusku) rozprávková postava rozdávajúca vianočné darčeky al. symbolizujúca zimu
2. hovor. ▶ zamrznutá vodná para v podobe ihličiek, vznikajúca z hmly al. rosy v styku s tuhými telesami pri teplote pod 0 °C, inovať, srieň, osuheľ: na stromy, polia padol m.
fraz. byť/ocitnúť sa/ostať na bode mrazu al. dostať sa/klesnúť na bod mrazu a) (o vzťahoch) prestať sa vyvíjať, stagnovať b) (o nálade, atmosfére) byť nedobrý, zlý, nanič, veľmi sa zhoršiť; mráz mu behá/prebehol po chrbte/po tele je silne vzrušený al. nastrašený, až má mrazivý pocit v tele; mráz mu zachádza/zalieza za nechty/pod nechty oziabajú ho rukyparem. príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest, zaslúžená odplata; mráz žihľavu nespáli silnému al. zlému nič neuškodí
mrázik, mrazík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: možnosť prízemného mrazíka v najbližších dňoch; Než prvý mrázik spáli pŕhľavu, zem zloží biele ruky pod hlavu a spí. [J. Buzássy]; Bola už neskorá jeseň, bielená zaránky slabými mrázikmi. [P. Jaroš]; mrazisko -ka pl. N -ká G -získ s., v sg. i m. zvel.: m. im prenikal do kostí; Vtedy už boli v noci poriadne mraziská, a tak som začal byť znepokojený. [K. Bendová]

chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladnozima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimoustudenostudenosťzried. chladnosť (Kukučín)zastar. chladnota (Horal)mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy

2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosťodmeranosťneprívetivosťnevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťouchladnosťstudenosťzastar. chladnota (Škultéty)


inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatkasrieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňomosuheľ: zo stromov visela osuheľmráz: na pole padol mrázzried. osuhlinanár. hŕňava


mráz p. inovať


zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mráz, mrazu, 6. p. mraze, mn. č. mrazy m.

1. teplota pod 0 °C, pri ktorej mrzne voda: tuhý, krutý, treskúci, slabý m.; desaťstupňový m.; jarné, neskoré, nočné, prízemné, ľahké m-y; prišiel, udrel m., m. treští, m. pritiahol, popustil; m. maľuje kvety na oblok zo zmrznutej zrazenej pary vznikajú na skle rôzne obrazce; m. ošľahol, spálil kvety, rastliny, tvár ap.; fyz. bod m-u teplota 0 °C, pri ktorej začína voda mrznúť; teplota klesla pod bod m-u; pren. nálada klesla, záujem klesol pod bod m-u nálada je zlá, bez elánu, záujem celkom prestal; m. ju vyštípal, m. jej vyštípal líčka je červená od zimy; žart. m. štípe, až šindeľ praská, až klince zo strechy strieľajú o veľkom mraze

príde na psa mráz (prísl.) každého stihne zaslúžená odplata; žihľavu mráz nespáli (prísl.) húževnatému al. zlému obyč. máločo uškodí, m. mu beží, prebehol po chrbte, po tele; m. ním zalomcoval; m. ho prechodí, prejíma o mrazivom pocite sprevádzanom zvraštením pokožky a chvením, vyvolanom obyč. strachom, vzrušením, ľakom a pod.; dedo Mráz rozprávková bytosť symbolizujúca zimu; oslavuje sa na začiatku zimy dávaním darčekov, najmä deťom: príde dedo Mráz, slávnosť deda Mráza;

2. inovať, srieň: padol m., na poli, na streche leží m.;

mrazový príd. spôsobený mrazom: m-é trhliny v dreve; m-é škody, m-á katastrofa;

mrázik i mrazík, -a m. zdrob. expr.: slabé m-y, ľahký m.; jarný m.

Morfologický analyzátor

mráz podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) mráz; (bez) mrazu; (k) mrazu; (vidím) mráz; (o) mraze; (s) mrazom;

(tri) mrazy; (bez) mrazov; (k) mrazom; (vidím) mrazy; (o) mrazoch; (s) mrazmi;

Mráz_1 Mráz Mráz_2 Mráz
mráz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) mráz svojim pokladom. Až mi z toho mráz behá po chrbte.“ „Áno, áno,“
G (bez) mrazu pociťovaná práve pri vstupe z mrazu do tepla. S mladým mužom v
D (k) mrazu chránič na nos a pleťový krém proti mrazu .“ „Tuším radšej zostanem doma
A (vidím) mráz potrebujeme aspoň niekoľkodňový mráz , aby sme mohli na svahy nasnežiť,“
L (o) mraze vyvrhnutá zver ostáva vonku na mraze , a tým veľmi rýchlo klesá teplota
I (s) mrazom silný vietor a denne sneží. Pred mrazom a snehom ich chráni hustá kožušina,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) mrazy februára. Vylúčené však nie je, že mrazy pretrvajú aj v prvej polovici
G (bez) mrazov prípadoch púšťali počas extrémnych mrazov ráno šte pred otváracími hodinami.
D (k) mrazom bolo vyšľachtiť ruže odolné proti mrazom . Najväčší sortiment z jeho
A (vidím) mrazy v počasí. A tým sa myslí aj na mrazy , aj na dažde, povodne, aj na
L (o) mrazoch oštep. Pri vysokých teplotách a pri mrazoch zachováva stále rovnakú teplotu
I (s) mrazmi slabá. Bola dlhá zima so silnými mrazmi , snehová pokrývka sa neustále

Mráz
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Mráz
G (bez) Mráza
D (k) Mrázovi
A (vidím) Mráza
L (o) Mrázovi
I (s) Mrázom

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MRÁZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1987×, celkový počet lokalít: 348, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 66×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 47×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 46×;
LEVICE, okr. LEVICE – 45×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 43×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 42×;
BÁNOV, okr. NOVÉ ZÁMKY – 42×;
KOZÁROVCE, okr. LEVICE – 41×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 29×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 27×;
...
Priezvisko ŠKRINIAR MRÁZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
HORNÁ LEHOTA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor