mráz mrazu m.
1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.; udreli m-y; m. spálil, ošľahol kvety; fyz. bod m-u 0 °C;
pren. zábava klesla pod bod m-u prestala
2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.
3. srieň, inovať: na pole padol m.
● expr. → príde na psa m.; m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;
mrazový príd.: m-é škody;
mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;
mrazisko -a s., v jedn. i m. zvel.
mráz mrazu pl. N mrazy m.
mráz mrazu pl. N mrazy m. 1. ▶ teplota pod 0 °C, pri ktorej tuhne voda a mení sa na ľad: slabý, mierny, silný, tuhý, desaťstupňový m.; celodenný, dlhotrvajúci m.; príchod prvých mrazov; materiál odolný proti mrazu; vonku je m. mrzne; udreli kruté nočné mrazy; čakať na zastávke v treskúcom mraze; m. poľavil, popustil; niektoré rastliny znášajú i vyššie mrazy; rozkvitnuté čerešne ošľahol, spálil jarný m.; líčka vyštípané mrazom; zažiť pravú zimu so snehom, vetrom a mrazom okolo mínus pätnásť stupňov; Staré unavené konáre vydržali nápory januárových mrazov a februárových fujavíc. [I. Izakovič]; Mráz štípal. Chvíľami fúkal vietor a bolo to, akoby britvou potiahol. [V. Šikula]; Odkreslili [ženy] zo zamrznutých okien všetky ornamenty, lístočky aj kvety, ktoré tam vyčaril veľký mráz. [M. Zelinka] □ meteor. prízemný mráz mráz vyskytujúci sa počas vegetačného obdobia (často na jar a na jeseň) v prízemnej vrstve, spôsobený vpádom studeného, veľmi čistého vzduchu pri nočnom vyjasnení a bezvetrí, obyč. škodiaci rastlinstvu □ dedo Mráz (v Rusku) rozprávková postava rozdávajúca vianočné darčeky al. symbolizujúca zimu 2. hovor. ▶ zamrznutá vodná para v podobe ihličiek, vznikajúca z hmly al. rosy v styku s tuhými telesami pri teplote pod 0 °C, inovať, srieň, osuheľ: na stromy, polia padol m. ◘ fraz. byť/ocitnúť sa/ostať na bode mrazu al. dostať sa/klesnúť na bod mrazu a) (o vzťahoch) prestať sa vyvíjať, stagnovať b) (o nálade, atmosfére) byť nedobrý, zlý, nanič, veľmi sa zhoršiť; mráz mu behá/prebehol po chrbte/po tele je silne vzrušený al. nastrašený, až má mrazivý pocit v tele; mráz mu zachádza/zalieza za nechty/pod nechty oziabajú ho ruky ◘ parem. príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest, zaslúžená odplata; mráz žihľavu nespáli silnému al. zlému nič neuškodí ▷ mrázik, mrazík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: možnosť prízemného mrazíka v najbližších dňoch; Než prvý mrázik spáli pŕhľavu, zem zloží biele ruky pod hlavu a spí. [J. Buzássy]; Bola už neskorá jeseň, bielená zaránky slabými mrázikmi. [P. Jaroš]; mrazisko -ka pl. N -ká G -získ s., v sg. i m. zvel.: m. im prenikal do kostí; Vtedy už boli v noci poriadne mraziská, a tak som začal byť znepokojený. [K. Bendová]
chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladno • zima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimou • studeno • studenosť • zried. chladnosť (Kukučín) • zastar. chladnota (Horal) • mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy
2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosť • odmeranosť • neprívetivosť • nevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťou • chladnosť • studenosť • zastar. chladnota (Škultéty)
inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatka • srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom • osuheľ: zo stromov visela osuheľ • mráz: na pole padol mráz • zried. osuhlina • nár. hŕňava
mráz p. inovať
zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po tele • triaška: prebehla ním drobná triaška • mráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mráz • hovor. zima: preskočila ho zima • zimnica (Sever) • husacia/husia koža
mráz, mrazu, 6. p. mraze, mn. č. mrazy m.
1. teplota pod 0 °C, pri ktorej mrzne voda: tuhý, krutý, treskúci, slabý m.; desaťstupňový m.; jarné, neskoré, nočné, prízemné, ľahké m-y; prišiel, udrel m., m. treští, m. pritiahol, popustil; m. maľuje kvety na oblok zo zmrznutej zrazenej pary vznikajú na skle rôzne obrazce; m. ošľahol, spálil kvety, rastliny, tvár ap.; fyz. bod m-u teplota 0 °C, pri ktorej začína voda mrznúť; teplota klesla pod bod m-u; pren. nálada klesla, záujem klesol pod bod m-u nálada je zlá, bez elánu, záujem celkom prestal; m. ju vyštípal, m. jej vyštípal líčka je červená od zimy; žart. m. štípe, až šindeľ praská, až klince zo strechy strieľajú o veľkom mraze
● príde na psa mráz (prísl.) každého stihne zaslúžená odplata; žihľavu mráz nespáli (prísl.) húževnatému al. zlému obyč. máločo uškodí, m. mu beží, prebehol po chrbte, po tele; m. ním zalomcoval; m. ho prechodí, prejíma o mrazivom pocite sprevádzanom zvraštením pokožky a chvením, vyvolanom obyč. strachom, vzrušením, ľakom a pod.; dedo Mráz rozprávková bytosť symbolizujúca zimu; oslavuje sa na začiatku zimy dávaním darčekov, najmä deťom: príde dedo Mráz, slávnosť deda Mráza;
2. inovať, srieň: padol m., na poli, na streche leží m.;
mrazový príd. spôsobený mrazom: m-é trhliny v dreve; m-é škody, m-á katastrofa;
mrázik i mrazík, -a m. zdrob. expr.: slabé m-y, ľahký m.; jarný m.
mráz m. 1. csl teplota, pri ktorej mrzne voda: Keď večer kŕkajú žabi, ňemau̯ bi biď mrás (Pukanec LVI); Ale ko_tej tuhej mraze poprechoďia, pozatem sa už veľmej daria zajačke (Čelovce MK); Pred Vánocámi mrázi boli tuhé (Bánovce n. Bebr.); Jag už mras pridze, muśi śe kapusta drac (Sokoľ KOŠ) L. skori mraz (V. Kazimír TRB) - včasný; mrás spadóv na vinohrat (Pata ŠAĽ) - poškodil vinicu; mras pricahuje (Dl. Lúka BAR) - silnie; trešťau̯ mrás (Zem. Dedina TRS) - silne mrzlo F. takí je, jagbi ho na mráz visrav (Lukáčovce HLO), vizerá jag na mrázi viondení (Lapáš NIT) - je veľmi bledý; mráz maľuje kveti na oblokách (Košťany n. Tur. MAR) - veľmi mrzne; židi trúbá na mrás (Lukáčovce HLO) - v období koncoročných židovských sviatkov sa začínajú mrazy; mráz žihlavu ňespálí (Bošáca TRČ) - zlému človeku sa obyč. nič nestane; pridze na psa mras (Brezina TRB) - trestu neunikne; buďe s neho daš, ag ho mráz nepoščípe (Sirk REV) - ak sa mu zlé neprihodí; veľo dzecom ocom mraz a maceru perina (Ratvaj SAB) - veľa detí býva počatých v zime 2. miest. osuheľ, inovať: Veľkí mráz bou̯ rano, iba sa tag beľeu̯ (Turíčky LUČ); Kej taktog ostaňe, zaz ohreje slnko a ten mrá_sejdze a oňi sa pasú (Podmanín PB); Zime bívav na stromoh mrás (Šurany NZ) 3. csl mrazivý pocit na tele: Mráz ma prechoďí (Hor. Lehota DK); Mráz hej ľeťí po ľadviech (M. Čepčín MAR); Mráz mi behá po chrbťe (Rim. Píla RS); Mráz ma prešóv, tak som sa lakóv, ket som vidzev, jak to dzecko ottal mohlo pannút (Šípkové PIE); Aš preze mňe mras prešol (Široké PRE)
mráz m 1. teplota, pri ktorej mrzne voda: Jakoba we dne trapilo horko a w nocy mraz (COB 17. st); tuhe mrazi palili (ŽILINA 1714); od velkych mrazov nam dobytek pomrzne (KRUŠETNICA 1776 LP); huor wisosty, z mrazem stáhnutá zem a wečité suchi nedopusstagú (PT 1778); mraz weliki padnul (ŠTRBA 1782) F. prišiel m. na koho dostal sa do nešťastia: wandruwaly sevcy, prissel na nich mraz, obesili vsečkich na geden provaz (KC 1791) 2. inovať, srieň: pruina: padlý mráz (VTL 1679); pruina lapsa persidet: gjnowat, mráz dlúhó držj na zemi (KS 1763) 3. mrazivý pocit v tele, mrazenie, chvenie: od strachu mras telo prechodi (GŠ 1758); (bohatý zlatník) strachuge se a mraz pregima telo (SS 18. st) P. atpn Johannes Mraz (v Jabloňovciach 1498); mrazový príd k 1: mrazowé a wlchké dni (VOv 1779); -ík, -ok dem k 1: nadege zlostnika gest prach vetrem rozfukani, din a mrazik povetrim rozbiti (SS 18. st); kolko mraskow pred Michalom, tolko po Jakubowi čekag (PR 18. st)