mrákota, -y, -kot ž.
1. tma, mrak, temnota: Do kútov sveta prchnú mrákoty. (Hviezd.); m-y noci (Kuk.); pren. zlostná mrákota prešla mu čelom (Tim.) zachmúril sa; praveké doby mrákoty ľudskej kultúry (Lask.) nejasný, neznámy začiatok;
2. obyč. v mn. č. mrákoty strata vedomia, mdloby: prišli na ňu m-y; pochytili, obchádzali ju m-y; preberať sa z mrákot; chodiť, robiť niečo ako v m-ách roztržite, automaticky; pren. m-y spánku (Tat.);
mrákotný príd.: m. stav mdloba
(jedna) mrákota; (bez) mrákoty; (k) mrákote; (vidím) mrákotu; (ó) mrákota!; (o) mrákote; (s) mrákotou;
(tri) mrákoty; (bez) mrákot; (k) mrákotám; (vidím) mrákoty; (ó) mrákoty!; (o) mrákotách; (s) mrákotami;