mozog, -zgu (ľud. i mozgy, -ov pomn.) m.
1. ústredný orgán nervovej sústavy uložený v lebečnej dutine, sídlo vedomia a myslenia: ľudský, zvierací m.; anat. predný, zadný, veľký, malý m.; otras m-u; neodb. zápal m-u zápal mozgových blán; krv sa mu nahnala do m-u od rozčúlenia, od hnevu
● preletelo, blyslo, mihlo sa mu m-om pomyslel si, prišlo mu na um; m. mu rýchlo pracoval rýchle premýšľal; m. mu prestal pracovať, vypovedal službu (od údivu, od zdesenia ap.) nemôže normálne myslieť; namáhať si m. intenzívne myslieť; žart. hýbať m-om myslieť; niečo sa mu zavŕtalo do m-u utkvelo mu v mysli; niečo mu vŕta v m-u stále ho znepokojuje; hovor. žart. m. mu sadlom obrástol nevie pre blahobyt, pohodlie normálne, zdravo myslieť; má švába na m-u je hlúpy; má kurací m. je hlúpy; hovor. pejor. m. mu mäkne stáva sa pomätený, nenormálny;
2. rozum, um, súdnosť: mať triezvy, vypočítavý m.; na to jeho m. nestačí; dielo, výplod m-u;
3. kuch. jedlo zo zvieracieho mozgu: teľací m.; m. na cibuľke;
mozgový príd.: m-á činnosť; anat. m. prívesok, m-é záhyby, m-á kôra, m-é pologule; lek. m-á porážka výron krvi do mozgu; zápal m-ých blán;
mozoček, -čku m.
1. zdrob. expr. mozog;
2. zdrob. kuch. mozog;
3. anat. časť mozgu, malý mozog;
mozočkový príd.