Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

mozog -zgu m.

1. centrálny orgán nervovej sústavy uložený v lebke: ľudský, zvierací m., otras m-u

2. rozumové schopnosti, rozum, um: mať bystrý, dobrý m.; expr. mať kurací, slepačí m. slabý rozum;

pren. odlev, únik m-ov odchod špičkových pracovníkov do zahraničia al. do iného zamestnania obyč. pre lepšie fin. podmienky

expr. hýbať m-om, namáhať si m. rozmýšľať; pejor.: → mäkne mu m.; ide, udiera mu to na m. stráca súdnosť;

mozgový príd.: m-é závity, m-á blana; m. podvesok hypofýza; m-é schopnosti rozumové;

mozoček -čka m.

1. zdrob. k mozog

2. anat. malý mozog

3. jedlo zo zvieracieho mozgu;

mozočkový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mozog ‑zgu m.; mozgový; mo­zoček ‑čka m.; mozočkový

mozog mozgu pl. N mozgy I mozgami m.

mozog mozgu pl. N mozgy m. 1. i anat., lek. ▶ ústredný orgán nervovej sústavy uložený v lebkovej dutine ľudského al. zvieracieho tela, u ľudí aj centrum myslenia, vôle a citov, cerebrum: ľudský, zvierací m.; malý m. časť zadného mozgu, mozoček; predný, zadný lalok mozgu; obaly mozgu a miechy ochranné vrstvy pokrývajúce mozog a miechu; okysličenie, opuch, poškodenie mozgu; nádor na mozgu; operovať m.; odstrániť z mozgu krvnú zrazeninu; utrpieť otras mozgu; celý život sa zaoberá výskumom mozgu
2. ▶ schopnosť človeka myslieť, uvažovať, usudzovať, rozum, um: mať bystrý, geniálny, tvorivý m.; pracovať mozgom; kniha je potrava pre m.; Nepociťujeme nijaký pohyb a vývoj v tomto hnutí, ktoré kedysi tak mocne zachvátilo srdcia a mozgy našich otcov a dedov. [DF 2002]
3. obyč. pl. mozgy publ.ľudia obyč. s mimoriadnymi rozumovými schopnosťami a vzdelaním, špičkoví pracovníci: ekonomické, tvorivé mozgy; kupovať do firmy mozgy; odliv, únik mozgov do zahraničia; sústrediť významné matematické mozgy; Exponáty sú naše, navrhli ich a vyrobili naši ľudia. Možno povedať, naše najlepšie mozgy. [A. Hykisch]
fraz. hýbať mozgom myslieť, rozmýšľať; masírovať niekomu mozog/mozgy a) ohlupovať niekoho b) presviedčať niekoho o svojej pravde; expr. mať mozoľ na mozgu veľa rozmýšľať, uvažovať nad vecami; pejor. mať slepačí/kurací mozog byť duševne a rozumovo málo rozvinutý, hlúpy; pejor. mäkne mu mozog stráca súdnosť, robí hlúposti; mozog mu naplno/rýchlo pracuje je veľmi bystrý a rýchlo rozmýšľa; expr. mozog mu sadlom obrástol pre pohodlie, lenivosť nevie rozumne myslieť, duševne lenivie; mútiť/pomútiť niekomu mozog ohlupovať, balamutiť niekoho klamstvom; napínať/namáhať si mozog sústredene sa niečím zaoberať, uvažovať nad niečím; niekomu niečo lezie/ide na mozog/mozgy niekto je frustrovaný vo svojich potrebách a prejavuje sa podráždenosťou, nervozitou voči iným; odkrvil sa mu mozog prestal rozmýšľať; vymyť/vymývať niekomu mozog vštepiť, vštepovať niekomu cudzie myšlienky a pripraviť, pripravovať ho o vlastný úsudok; výplod chorého mozgu úsudok odporujúci zdravému rozumu; vypnúť mozog prestať sa v myšlienkach niečím zaoberať; zatemnil sa mu mozog stratil schopnosť triezvo uvažovať
zdrob. k 1, 2mozoček

-g/142929±5486 2.00: substantíva m. neživ. N+A sg. 36925→36728
+212
−201
mozog/4749 marketing/4538 dialóg/4172 tréning/2969 katalóg/1264→1478
+0
−32
holding/1054 rating/917 Peking/794 míting/743 monitoring/696 boeing/168→691
+19
−92
monológ/663 Samsung/642 lízing/605 Hongkong/470 (140/11547)

-og/10494±66 3.34: substantíva m. neživ. N+A sg. 6030→5959
+31
−21
mozog/4749 blog/465 Balog/404 smog/163 Bodrog/97 grog/50 log/90→29
+26
−17
(2/2)

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


mozog p. rozum


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mozog, -zgu (ľud. i mozgy, -ov pomn.) m.

1. ústredný orgán nervovej sústavy uložený v lebečnej dutine, sídlo vedomia a myslenia: ľudský, zvierací m.; anat. predný, zadný, veľký, malý m.; otras m-u; neodb. zápal m-u zápal mozgových blán; krv sa mu nahnala do m-u od rozčúlenia, od hnevu

preletelo, blyslo, mihlo sa mu m-om pomyslel si, prišlo mu na um; m. mu rýchlo pracoval rýchle premýšľal; m. mu prestal pracovať, vypovedal službu (od údivu, od zdesenia ap.) nemôže normálne myslieť; namáhať si m. intenzívne myslieť; žart. hýbať m-om myslieť; niečo sa mu zavŕtalo do m-u utkvelo mu v mysli; niečo mu vŕta v m-u stále ho znepokojuje; hovor. žart. m. mu sadlom obrástol nevie pre blahobyt, pohodlie normálne, zdravo myslieť; má švába na m-u je hlúpy; kurací m. je hlúpy; hovor. pejor. m. mu mäkne stáva sa pomätený, nenormálny;

2. rozum, um, súdnosť: mať triezvy, vypočítavý m.; na to jeho m. nestačí; dielo, výplod m-u;

3. kuch. jedlo zo zvieracieho mozgu: teľací m.; m. na cibuľke;

mozgový príd.: m-á činnosť; anat. m. prívesok, m-é záhyby, m-á kôra, m-é pologule; lek. m-á porážka výron krvi do mozgu; zápal m-ých blán;

mozoček, -čku m.

1. zdrob. expr. mozog;

2. zdrob. kuch. mozog;

3. anat. časť mozgu, malý mozog;

mozočkový príd.

modzgy, modzog p. mozog


mozog m. i mozgy m. pomn. (modzog, muzg; modzgi)
1. csl centrálny orgán nervovej sústavy (ľudskej i zvieracej) uložený v lebke: Dostau̯ zapáleňia modzgou (Chalmová PDZ); Hlava rosfakľená a modzgi viťečenie (Dol. Lehota DK); Mamo, uprašte mi tia modzgi! (Rochovce ROŽ); Náž dzetko lúbá upražení mozek (Vaďovce MYJ); V hu̯avie je mozek (Hlboké SEN); Krev mu uderila do modzgu, ta umar (Okruhlé GIR); Dostala otraz mozgi (Sobrance); Sviňski musk popraženi, ta to barz dobri (Sveržov BAR)
F. mlieko jej uďerilo na modzge (Čelovce MK) - (o matke pri predčasnom odstavení dojčaťa al. mláďaťa) spôsobilo jej narušenie psychiky; mesto modzgu má v hlave otrubi (Hliník n. Hron. NB) - je hlúpy, nerozumný; hlava me boľi, že mi ma musk puknuc (Studenec LVO) - veľmi ma bolí; modzge ťi viľeťej, aš ťi śapín! (Kociha RS) - silno ťa udriem; muzg mi spija (Dl. Lúka BAR) - obťažuje ma vytrvalým opakovaním svojich požiadaviek; bodaj ťa na modzgi zava̋lo (Mur. Dl. Lúka REV) - zakliatie; mojo ruki vicahani až do mozgu (Sobrance) - sú veľmi zrobené, zničené ťažkou prácou; tag mi je, akobe mi mozge krúťiu̯ hlave (Pravica MK) - mám závrat
2. rozum, um: Mozeg mám na to, abi som rozmíšlal (Val. Belá PDZ)
F. mozgi krucic (Sobrance), modzgi šaľic (Gregorovce SAB), muzgi mucic (Richvald BAR) - miasť, zavádzať, klamať niekoho; má tvrdí modzek (Čičmany ŽIL) - je veľmi tvrdohlavý; to sa mu fsadzilo do mozgu (Dl. Pole BYT) - dobre si to zapamätal
3. zakáľačkové jedlo z rozomletého mäsa: Uš ten masár vibral voláké také pekné obreski, a to sa zemlelo a hovorilo sa temu, že mozgi (Modranka TRN); mozgový príd. k 1.: zapáľeňa̋ modzgovíh blán (Žaškov DK); zápal modzgovíh blán (V. Maňa VRB); zapaľ mozgovej blani (Buglovce LVO)


muzg p. mozog

mozog [-zg, -z(e)k], mozgy m pomn
1. orgán ústredného nervového systému uložený v lebečnej dutine: neboštyk ležel na zemy dobyty a smrtedlnymy ranamy raneny tak, že mu mozky z hlawy yšly ((NITRA) 1654); boragowy kwet posilnuge srdce y mozgu (MT 17. st); horčyce černa mozk, prsy, hrdlo čysty (HL 17. st); parencephalis: maly mozg (KS 1763); widim hlawu trnowu korunu opletenu a naskrz až do mozkow trnim prorazenu (MiK 18. st)
F. nemohlo se to do geho mozku wtrepatj nemohol to pochopiť; wssem se mozky od opilstwj prewratili (SP 1696) prestali normálne myslieť; m-om hýbať, m-ami pohybovať, lámať m-y, hrať m-om rozmýšľať: mohol bich rowňe takto mozgom hibati; nemnoho potrebi bilo mozguw lamaťi; tuto mozgom toliko samim hraťy mame, kdy pismo mlčy (TP 1691); nechtel sem gjm (žiačikom) take to zde zgewitj a wyswetlitj, aby tym lepegj mozgamy pohybowaty mohli (OCh 17. st); vraziť do m-u čo zapamätať si niečo: toto sobe mili čtenary dobre do mozgu wraz (TP 1691)
2. rozumové schopnosti, rozum, um: (cirkev) discuruge wedle sweho mozgu a nye wedle pisma (TP 1691); wjno mjrne pité zmocnuge mozgi (VK 1764); predpowedene calumnie z geho sprostich moczgu počatek wzaly (PUKANEC 1771)
3. dreň, špik: reč božj gest mocna a dosahuge až do rozďelenj y dusse y ducha y mozku w kostech (COB 17. st); medulla vituli: mozek z telecych kostj (TT 1745);
x. pren succus orationis: reči mozg (KS 1763) účinnosť; mozgový príd k 1: sternon: kost mozgowá (KS 1763); gisti hedbab z octem winim namoceny ranu blani mozgoweg welice čisti (PR 18. st); mozoček [-ze-] dem k 1: medullula: mozeček (KS 1763); cerebellum: mozeček (PD 18. st)

mozog
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) mozog
G (bez) mozgu
D (k) mozgu
A (vidím) mozog
L (o) mozgu
I (s) mozgom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) mozgy
G (bez) mozgov
D (k) mozgom
A (vidím) mozgy
L (o) mozgoch
I (s) mozgami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ich mozog sa et leur cerveau est
a spálené, ich mozog et incinérés, leur cerveau
ich mozog musí byť leur cerveau doit être
mozgov medzi krajinami pôvodu des cerveaux entre pays d'origine
mozgov z tretích krajín des cerveaux de pays tiers
mozgu bez trvalých následkov cerveau sans conséquences permanentes
mozog, že jej meno mon cerveau, que son nom
v jeho mozgu nemohol zrodiť pouvait naître dans son cerveau
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu