Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mozog -zgu m.

1. centrálny orgán nervovej sústavy uložený v lebke: ľudský, zvierací m., otras m-u

2. rozumové schopnosti, rozum, um: mať bystrý, dobrý m.; expr. mať kurací, slepačí m. slabý rozum;

pren. odlev, únik m-ov odchod špičkových pracovníkov do zahraničia al. do iného zamestnania obyč. pre lepšie fin. podmienky

● expr. hýbať m-om, namáhať si m. rozmýšľať; pejor.: → mäkne mu m.; ide, udiera mu to na m. stráca súdnosť;

mozgový príd.: m-é závity, m-á blana; m. podvesok hypofýza; m-é schopnosti rozumové;

mozoček -čka m.

1. zdrob. k mozog

2. anat. malý mozog

3. jedlo zo zvieracieho mozgu;

mozočkový príd.

mozoček -čka/-čku pl. N -čky m. (i zdrob.)

mozoček -čka pl. N -čky m. 1. zdrob. ▶ mozog malých rozmerov: detský m.; opičí m.; slepačí m.; emu sú veľké vtáky s malými mozočkami
2. zdrob. expr. ▶ mozog, schopnosť človeka myslieť, uvažovať, usudzovať, um, rozum; syn. hlavička: ten tvoj vynaliezavý m.; potrápiť si m. hlavolamami; múdry m. jej našepkal správnu odpoveď; cez prázdniny si naše mozočky pekne oddýchli
3. anat., lek. ▶ časť zadného mozgu uložená v zadnej lebkovej jame skladajúca sa z dvoch hemisfér, malý mozog, cerebellum: kôra, povrch, tkanivo mozočka; m. riadi pohyb a rovnováhu tela; zvyšovať činnosť mozočka
4. kuch. ▶ jedlo zo zvieracieho mozgu al. jedlo pripravené podobným spôsobom: teľací, bravčový m.; pripravovať m. na cibuľke; karfiolový m.

mozog mozgu pl. N mozgy m. 1. i anat., lek. ▶ ústredný orgán nervovej sústavy uložený v lebkovej dutine ľudského al. zvieracieho tela, u ľudí aj centrum myslenia, vôle a citov, cerebrum: ľudský, zvierací m.; malý m. časť zadného mozgu, mozoček; predný, zadný lalok mozgu; obaly mozgu a miechy ochranné vrstvy pokrývajúce mozog a miechu; okysličenie, opuch, poškodenie mozgu; nádor na mozgu; operovať m.; odstrániť z mozgu krvnú zrazeninu; utrpieť otras mozgu; celý život sa zaoberá výskumom mozgu
2. ▶ schopnosť človeka myslieť, uvažovať, usudzovať, rozum, um: mať bystrý, geniálny, tvorivý m.; pracovať mozgom; kniha je potrava pre m.; Nepociťujeme nijaký pohyb a vývoj v tomto hnutí, ktoré kedysi tak mocne zachvátilo srdcia a mozgy našich otcov a dedov. [DF 2002]
3. obyč. pl. mozgy publ. ▶ ľudia obyč. s mimoriadnymi rozumovými schopnosťami a vzdelaním, špičkoví pracovníci: ekonomické, tvorivé mozgy; kupovať do firmy mozgy; odliv, únik mozgov do zahraničia; sústrediť významné matematické mozgy; Exponáty sú naše, navrhli ich a vyrobili naši ľudia. Možno povedať, naše najlepšie mozgy. [A. Hykisch]
◘ fraz. hýbať mozgom myslieť, rozmýšľať; masírovať niekomu mozog/mozgy a) ohlupovať niekoho b) presviedčať niekoho o svojej pravde; expr. mať mozoľ na mozgu veľa rozmýšľať, uvažovať nad vecami; pejor. mať slepačí/kurací mozog byť duševne a rozumovo málo rozvinutý, hlúpy; pejor. mäkne mu mozog stráca súdnosť, robí hlúposti; mozog mu naplno/rýchlo pracuje je veľmi bystrý a rýchlo rozmýšľa; expr. mozog mu sadlom obrástol pre pohodlie, lenivosť nevie rozumne myslieť, duševne lenivie; mútiť/pomútiť niekomu mozog ohlupovať, balamutiť niekoho klamstvom; napínať/namáhať si mozog sústredene sa niečím zaoberať, uvažovať nad niečím; niekomu niečo lezie/ide na mozog/mozgy niekto je frustrovaný vo svojich potrebách a prejavuje sa podráždenosťou, nervozitou voči iným; odkrvil sa mu mozog prestal rozmýšľať; vymyť/vymývať niekomu mozog vštepiť, vštepovať niekomu cudzie myšlienky a pripraviť, pripravovať ho o vlastný úsudok; výplod chorého mozgu úsudok odporujúci zdravému rozumu; vypnúť mozog prestať sa v myšlienkach niečím zaoberať; zatemnil sa mu mozog stratil schopnosť triezvo uvažovať
▷ zdrob. k 1, 2 ↗ mozoček

mozog, -zgu (ľud. i mozgy, -ov pomn.) m.

1. ústredný orgán nervovej sústavy uložený v lebečnej dutine, sídlo vedomia a myslenia: ľudský, zvierací m.; anat. predný, zadný, veľký, malý m.; otras m-u; neodb. zápal m-u zápal mozgových blán; krv sa mu nahnala do m-u od rozčúlenia, od hnevu

● preletelo, blyslo, mihlo sa mu m-om pomyslel si, prišlo mu na um; m. mu rýchlo pracoval rýchle premýšľal; m. mu prestal pracovať, vypovedal službu (od údivu, od zdesenia ap.) nemôže normálne myslieť; namáhať si m. intenzívne myslieť; žart. hýbať m-om myslieť; niečo sa mu zavŕtalo do m-u utkvelo mu v mysli; niečo mu vŕta v m-u stále ho znepokojuje; hovor. žart. m. mu sadlom obrástol nevie pre blahobyt, pohodlie normálne, zdravo myslieť; má švába na m-u je hlúpy; má kurací m. je hlúpy; hovor. pejor. m. mu mäkne stáva sa pomätený, nenormálny;

2. rozum, um, súdnosť: mať triezvy, vypočítavý m.; na to jeho m. nestačí; dielo, výplod m-u;

3. kuch. jedlo zo zvieracieho mozgu: teľací m.; m. na cibuľke;

mozgový príd.: m-á činnosť; anat. m. prívesok, m-é záhyby, m-á kôra, m-é pologule; lek. m-á porážka výron krvi do mozgu; zápal m-ých blán;

mozoček, -čku m.

1. zdrob. expr. mozog;

2. zdrob. kuch. mozog;

3. anat. časť mozgu, malý mozog;

mozočkový príd.

mozog [-zg, -z(e)k], mozgy m pomn
1. orgán ústredného nervového systému uložený v lebečnej dutine: neboštyk ležel na zemy dobyty a smrtedlnymy ranamy raneny tak, že mu mozky z hlawy yšly ((NITRA) 1654); boragowy kwet posilnuge srdce y mozgu (MT 17. st); horčyce černa mozk, prsy, hrdlo čysty (HL 17. st); parencephalis: maly mozg (KS 1763); widim hlawu trnowu korunu opletenu a naskrz až do mozkow trnim prorazenu (MiK 18. st)
F. nemohlo se to do geho mozku wtrepatj nemohol to pochopiť; wssem se mozky od opilstwj prewratili (SP 1696) prestali normálne myslieť; m-om hýbať, m-ami pohybovať, lámať m-y, hrať m-om rozmýšľať: mohol bich rowňe takto mozgom hibati; nemnoho potrebi bilo mozguw lamaťi; tuto mozgom toliko samim hraťy mame, kdy pismo mlčy (TP 1691); nechtel sem gjm (žiačikom) take to zde zgewitj a wyswetlitj, aby tym lepegj mozgamy pohybowaty mohli (OCh 17. st); vraziť do m-u čo zapamätať si niečo: toto sobe mili čtenary dobre do mozgu wraz (TP 1691)
2. rozumové schopnosti, rozum, um: (cirkev) discuruge wedle sweho mozgu a nye wedle pisma (TP 1691); wjno mjrne pité zmocnuge mozgi (VK 1764); predpowedene calumnie z geho sprostich moczgu počatek wzaly (PUKANEC 1771)
3. dreň, špik: reč božj gest mocna a dosahuge až do rozďelenj y dusse y ducha y mozku w kostech (COB 17. st); medulla vituli: mozek z telecych kostj (TT 1745);
x. pren succus orationis: reči mozg (KS 1763) účinnosť; mozgový príd k 1: sternon: kost mozgowá (KS 1763); gisti hedbab z octem winim namoceny ranu blani mozgoweg welice čisti (PR 18. st); mozoček [-ze-] dem k 1: medullula: mozeček (KS 1763); cerebellum: mozeček (PD 18. st)