motor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. strojové zariadenie premieňajúce energiu, napr. tepelnú, vodnú, elektrickú ap., na mechanickú prácu, hnací stroj: výbušný, tepelný, parný, elektrický, prúdový m., automobilový m.; zapnúť, spustiť, vypnúť m.;
pren. hnacia sila, podnecovateľ: Súťaženie sa stáva motorom iniciatívy pracujúcich.
● hovor. ide ako m. rýchle;
2. ľud. motorové vozidlo, najmä auto a motocykel;
motorový príd.
1. vzťahujúci sa na výbušný motor: m-é palivo, m. pohon, m. benzín, m-á súčiastka;
2. poháňaný motorom: m. čln, vlak, m-é vozidlo; m. bicykel motocykel;
motoricky1 príd. zried.: m-á cestná doprava;
motoricky prísl.: m. poháňaný;
motorček, -a m. zdrob.