motivovaný [-t-] -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší i psych. ▶ majúci motiváciu, motív, pohnútku podnecujúcu na dosiahnutie určitého cieľa al. výsledku: m. pracovník, zamestnanec ktorý má chuť pracovať a tvorivo sa realizovať; finančne nedostatočne motivovaní pedagógovia; dať dokopy tím motivovaných ľudí, ktorí sa chcú vzdelávať a napredovať; súperi viac trénovali a boli motivovanejší 2. lingv. ▶ utvorený na základe formálno-obsahovej súvislosti, motivovanosti s iným, východiskovým slovom: motivované slovo, pomenovanie ▷ ↗ i motivovať
motivovaný príd. ‹l› lingv. m-é pomenovanie ktorého základ spájame s iným slovom, opisné
(jeden) motivovaný; (bez) motivovaného; (k) motivovanému; (vidím) motivovaného; (ó) motivovaný!; (o) motivovanom; (s) motivovaným;
(dvaja) motivovaní; (bez) motivovaných; (k) motivovaným; (vidím) motivovaných; (ó) motivovaní!; (o) motivovaných; (s) motivovanými;
(jeden) motivovaný; (bez) motivovaného; (k) motivovanému; (vidím) motivovaný; (ó) motivovaný!; (o) motivovanom; (s) motivovaným;
(tri) motivované; (bez) motivovaných; (k) motivovaným; (vidím) motivované; (ó) motivované!; (o) motivovaných; (s) motivovanými;
(jedna) motivovaná; (bez) motivovanej; (k) motivovanej; (vidím) motivovanú; (ó) motivovaná!; (o) motivovanej; (s) motivovanou;
(jedno) motivované; (bez) motivovaného; (k) motivovanému; (vidím) motivované; (ó) motivované!; (o) motivovanom; (s) motivovaným;
(dve) motivované; (bez) motivovaných; (k) motivovaným; (vidím) motivované; (ó) motivované!; (o) motivovaných; (s) motivovanými;