Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

motať -ce/-tá -cú/-tajú moc/-taj! nedok.

1. navíjať, namotávať: m. priadzu, nite

2. expr. mýliť, pliesť: nemocte ma! m. báseň

3. expr. tárať, trepať, pliesť: čo m-eš?

4. neos. m-á ho má závrat

// motať sa expr.

1. bezcieľne chodiť, tárať sa, tmoliť sa: m. sa od rána do večera (po dome, horou); kde sa m-š?

2. neisto sa pohybovať, tackať sa, pliesť sa: m-ce sa medzi ľuďmi; nohy sa mu m-cú; jazyk sa mu m-ce (-tá) neisto hovorí;

pren. hlava sa mu m-á má závrat

3. neurčito sa vybavovať v pamäti, pliesť sa: všetko sa mu v hlave m-á

expr. m. sa popod nohy zavadzať;

opak. motávať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
motať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú moc/‑taj! ‑tal nedok.; motať sa

motať motá/moce motajú/mocú motaj/moc! motal motajúc/mocúc motajúci/mocúci motaný motanie nedok. 1. (čo (na čo)) ▶ krúživým pohybom, ovíjaním umiestňovať; syn. navíjať, namotávať: m. priadzu, vlnu (do klbka, do pradena); m. niť na cievku; m. lano, kábel na bubon
2. expr. (čo) ▶ nevedome robiť v niečom chyby, dopúšťať sa omylov, pliesť: m. odpoveď zo slovenčiny; tvrdia, že som nepraktická a motám veci; alkohol im motal jazyky i krok
3. expr. (čo; ø) ▶ hovoriť, rozprávať bez zmyslu; syn. pliesť, tárať, trepať: čosi motal, že nemôžu nájsť kamaráta; čo to moceš?; Trepal a kvákal a motal a trkotal a baláchal. A ľudia natŕčali ušiská. [Sme 1997]
4. neos.neisto chodiť, mať závrat, tackať sa: motá ho od únavy; má nízky tlak, začalo ju m.
fraz. motať dve na tri rozprávať bez zmyslu, tárať; motať niekomu hlavu a) pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy b) vzbudzovať v niekom silnú ľúbostnú náklonnosť (obyč. jednostrannú) a tým miasť, zneisťovať
dok. k 1 namotať, k 2 pomotať


motať sa motá sa/moce sa motajú sa/mocú sa motaj sa/moc sa! motal sa motajúc sa/mocúc sa motajúci sa/mocúci sa motanie sa nedok. expr. 1. (po čom; okolo koho, okolo čoho; kde) ▶ chodiť bezcieľne z miesta na miesto, bezúčelne sa pohybovať, ponevierať sa; syn. tárať sa, tmoliť sa: m. sa po dome, po dvore; nejaký čas sa motali po meste; okolo vášho auta sa moce akýsi chlap; dievčatá sa motajú v nákupnom centre; nikdy nie je doma, stále sa kdesi motá; nemotaj sa mi tu! nezavadzaj; Psík však na učiteľky veľmi nedal, prítulne sa motal okolo detí. [J. Uličiansky]
2.neisto, kolísavo kráčať (od slabosti, opitosti a pod.), tackať sa, potácať sa: m. sa od únavy; mám nízky tlak a mocem sa; alkohol ho ovládol a dosť sa moce; Mozog mu občas vypína, stráca pamäť a motá sa. [Šp 2008]
3. ▶ (o myšlienkach) prebiehať neusporiadane, zmätene, chaoticky; syn. pliesť sa: všetko sa mu v hlave motá je popletený; myšlienky sa mu v hlave motajú; V mysli sa mi mocú úryvky otázok a obvinení, ktoré ma vyprevadili z cely, a takmer zabúdam, načo nesiem deku pred kaprála. [L. Ťažký]
4. (do čoho) ▶ prejavovať záujem o niekoho, o niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo, miešať sa starieť sa; syn. pliesť sa, montovať sa: m. sa do debaty odborníkov; motáš sa do toho, do čoho ťa nič nie je; nemocte sa nám do roboty!; nemotaj sa im do súkromia!; Moja žena natoľko dobre varí a pečie, že by bolo zbytočné motať sa jej do toho. [VNK 2010]
5. (okolo čoho; v čom) ▶ aktívne sa zapájať do nejakej činnosti; pracovať v nejakom odbore, odvetví a pod.: m. sa okolo módy, filmu; celý život som sa motal okolo športu; dcéra je kuchárka, odmalička sa motala v kuchyni
fraz. hlava sa mu motá a) má závrat b) je opitý; jazyk sa mu motá a) nevie dobre rozprávať b) je opitý; motať sa niekomu pod/popod nohy prekážať niekomu v pohybe, v činnosti a pod., zavadzať; motať sa okolo domu robiť v dome, pri dome drobné práce; motať sa okolo hrncov/sporáka pripravovať jedlo, variť; nohy sa mu motajú neisto kráča (od únavy, opitosti)
opak. motávať sa -va sa -vajú sa -val sa: So starou matkou som sa motával po májových lúkach, kde sme trhali kvety a stretávali malé deti. [L. Ballek]


namotať -moce/-motá -mocú/-motajú namoc/namotaj! -motal -motajúc/-mocúc -motaný -motanie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ motaním, okrúcaním, ovíjaním dookola nejaký predmet umiestniť na niečo; syn. nakrútiť, navinúť; op. odmotať: n. niť na cievku; n. špagety na vidličku; namoce handru na metlu a umyje dlážku; namotal si na poranený prst vrstvu obväzu; oprať namotanú priadzu; na špáradlo namoce kúsok vaty; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]
2. hovor. expr. ((koho, čo) na čo) ▶ niečím pozitívnym, zaujímavým si získať niekoho, nalákať ho na nejakú činnosť, navnadiť: n. rodinu na výlety loďou; reklama namotala mnohých na kúpu; denný seriál namotal na sledovanie veľa mladých ľudí; Mňa na Chazarský slovník namotal kamarát. [InZ 2003]; Divoký singel namotá na počúvanie celého albumu. [Týž 2010]
3. hovor. expr. (koho) ▶ získať si záujem, náklonnosť niekoho obyč. opačného pohlavia, vzbudiť v niekom často silný citový vzťah, niekedy aj vedomým zavádzaním: toto dievča tak ľahko nenamotáš; Otec musel prísť o rozum, keď sa nechal namotať takej ježibabe. [M. Kompaníková]
nedok.namotávať, k 1 imotať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


kutiť expr. 1. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu • robiťporábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula) • motať sa: motá sa okolo domu od rána

2. p. chystať


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievkusúkať: súkal povrázoknamotávaťnavíjaťnakrúcaťnatáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubonzamotávaťpantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu

2. p. miasť 3. p. tárať


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdaťobsmrdkávaťošmŕdať saobšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporákaexpr. obskurovaťsliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovaťobchádzaťpostávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádzaexpr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matkymotať saexpr. motkať sapopletať saponevierať sapotulovať sakrúžiťkrútiť savrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

motať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. motaj/moc nedok. (čo)

1. (len -tá, -tajú, -taj) navíjať, nakrúcať, namotávať (obyč. do klbka, do pradien): m. vlnu, priadzu;

2. expr. uvádzať do zmätku, pliesť, mýliť, zamotávať (najmä v reči): Všetko v jedno miešajú a motajú. (Štúr) Starý motal to, čo od Miška počul. (Taj.)

m. dve na tri rozprávať bez zmyslu, tárať;

opak. motávať, a, -ajú;

dok. zmotať, k 2 i pomotať i domotať

|| motať sa expr.

1. chodiť, blúdiť bez cieľa, bezúčelne sa pohybovať, tmoliť sa, pliesť sa: m. sa po dome, po dvore; m. sa okolo statku, okolo domu; m. sa horou, poľom; Nemotaj sa! Čo sa moceš!

m. sa niekomu pod nohy (pod nohami) zavadzať;

2. byť v zmätku, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu mocú v hlave

hovor.: niečo sa mi moce po (na) jazyku neviem sa vyjadriť; nohy sa mu mocú (motajú) neisto kráča od únavy al. opilosti; jazyk sa mu moce (motá) nevie dobre rozprávať od únavy al. opilosti; hlava sa mu motá (moce) a) od opilosti; b) má závrat od únavy;

opak. motávať sa

Morfologický analyzátor

motať nedokonavé sloveso
(ja) mocem, motám VKesa+; (ty) moceš, motáš VKesb+; (on, ona, ono) moce, motá VKesc+; (my) moceme, motáme VKepa+; (vy) motáte, mocete VKepb+; (oni, ony) motajú, mocú VKepc+;

(ja som, ty si, on) motal VLesam+; (ona) motala VLesaf+; (ono) motalo VLesan+; (oni, ony) motali VLepah+;
(ty) moc, motaj! VMesb+; (my) mocme, motajme! VMepa+; (vy) motajte, mocte! VMepb+;
(nejako) motajúc, mocúc VHe+;
motať motať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor