Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu; v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu; pieseň na ľudové m-y;

motivický príd.: m. prvok, m-á pestrosť;

motivicky prísl.

motív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ podnet, pohnútka vyvolávajúca vedomé konanie, správanie al. činnosť: m. činu, konania; cieľ a m. charitatívnej práce; hľadať motívy správania dieťaťa; mať silný m. zmeniť svoj život; objasniť, skúmať m. vraždy, motívy páchateľa; vylúčiť politický, rasový m. útoku; Bez motívu sa zriedkakedy rodia geniálne diela. Mať motív niečo vykonať je aj akýsi vnútorný pohon. [Pd 1994]
2. ▶ najjednoduchší tematický prvok, základná myšlienka umeleckého prejavu, stvárnenia, rozprávania: dobový, ľudový, ľúbostný m.; ústredný m. článku, festivalu; jednotaktový hudobný m.; divadelná hra, muzikál s biblickým motívom; film nakrútený na motívy slovenských ľudových rozprávok
3. ▶ výtvarný prvok (obrázok, ornament a pod.) slúžiaci na ozdobenie, skrášlenie nejakej veci: figurálny, kvetinový m. na váze; m. kríža; m. ruže; obliečky s detskými motívmi; Obe mali na sebe biele ponožky s drobným motívom akýchsi sedmokrások, či iných kvetov. [V. Balla]; Pod vrstvou prachu sa objavil jemne vypracovaný motív krajiny, poskladaný z drobných kúskov farebného dreva. [A. Baláž]
▷ motívček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: m. ladí s tričkom; dózy s motívčekmi; Pokyvovali hlavami a chvíľami pochytili nejaký motívček, zaspievali slovo, dve. [V. Šikula]

motív -u m. ‹l›

1. pohnútka vedomého konania, správania, podnet: m. činu

2. lit. najjednoduchší tematický prvok umeleckého diela; námet: m. románu; – m. prednášky

3. hud. najmenší samostatný útvar obsahujúci hudobnú myšlienku: príznačný m. lajtmotív;

motívový, motivický príd.: m-á stavba; hud. m-cká práca rozvíjanie a pretváranie motívu v skladbe;

motívovo, motivicky prísl.: m. zaujímavý

motív, -u m.

1. podnet, pohnútka, z ktorej vychádza vedomé konanie: m. činu, konania; osobný m.;

2. odb. najjednoduchší tematický prvok umeleckého diela: ľúbostný, jánošíkovský m.; skladba, báseň na m. ľudových piesní ap.; hud. vedúci m. príznačný melodický al. rytmický útvar častejšie v skladbe opakovaný a spojený s určitou myšlienkou, predstavou;

motívový príd.: m. podklad, m-á inšpirácia;

motívove prísl.;

motivický príd.: m-á výstavba umeleckého diela, m. prvok;

motivicky prísl.

(jeden) motív; (bez) motívu; (k) motívu; (vidím) motív; (ó) motív!; (o) motíve; (s) motívom;

(tri) motívy; (bez) motívov; (k) motívom; (vidím) motívy; (ó) motívy!; (o) motívoch; (s) motívmi;