morka -y -riek ž. veľký kurovitý vták chovaný ako hydina na mäso; samica moriaka;
morčí2, morčací2 príd.: m-ie mäso; expr. pehavý ako m-acie vajce
morka -ky moriek ž.
morka -ky moriek ž. 1. ▶ veľký úžitkový vták z čeľade bažantovitých s robustným telom a veľkým chvostom, s červenou hlavou a prevísajúcou oranžovočervenou holou kožou na krku, chovaný na mäso; samica moriaka: jatočná m.; chovať kŕdeľ moriek; poľovať na divé morky; m. znesie v chove tridsať až sedemdesiat vajec □ zool. morka divá Meleagris gallopavo žijúca v lesoch Severnej Ameriky, prapredok domácich plemien; zootech. morka domáca Meleagris gallopavo var. domesticus 2. ▶ mäso z tohto vtáka; jedlo z neho: kúpiť čerstvú, mrazenú morku; m. s mandľovou plnkou; recept na pečenú, plnenú morku ◘ fraz. odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky pásť zomrieť
morka, -y, -riek ž. kurovitý vták chovaný pre mäso; samica moriaka;
pren. o mrzutej, nadutej žene
● hovor. žart. ísť k Abrahámovi morky pásť zomrieť;
morčí i morčací3, -ia, -ie príd.: m-ie vajce, mäso
morka1 ž. (norka) čiast. strsl, zsl 1. veľký kurovitý vták chovaný na mäso; samica moriaka: Krďel moriek sa pasie na strňisku (Brodzany TOP); Hneska budzeme pečenú norku polennac (V. Rovné BYT); Malé norki musíž držiť f ťepľe, abi ňepokapaľi (Dunajov KNM) F. vipádá ja_kebi morki pojímau̯ (Jakubov MAL) - iron. zle vyzerá, zle pochodil; išiou̯ Abrahámovi morki pás (Ležiachov MAR), odešél morki pásci (Bošáca TRČ) - zomrel 2. expr. nadávka nerozumnej žene: Ti morka! (Bošáca TRČ); Ti morka poplašená! (Vištuk MOD)
morka2 ž. miest. strlipt a jor nočný motýľ: Morki za svetlom leťia (Osádka DK); morka (Niž. Boca LM, Vyš. Boca LM)
norka p. morka1
morka ž zool kurovitý vták z rodu Meleagris: padesat mladich morek swina pogedla (NIŽNÁ 1635); morják má lepssje (mäso) nežli morka (PL 1787); gallina indica: morka (PD 18. st); morčací, morčí príd: podlož kwočki čtiri slepačje a pet morčacjch wagec (PL 1787); wagcia morčie mužu se podložit y pod sliepku (NN 18. st); -ečka dem: wzalo se in honorarium (za vozenie dreva) morak a morečka od p. ffogta in fl 1 (ŽILINA 1693-94); morečka, dem a morka (PD 18. st)