moriak -a mn. N a A -y m. samec morky;
pren. expr. nadutý človek
● expr.: (v tvári) červený ako m. veľmi; najedovaný ako m. veľmi
moriak G a A -ka pl. N a A -ky m.
moriak G a A -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ samec morky, veľkého úžitkového vtáka z čeľade bažantovitých s robustným telom a veľkým chvostom, s červenou hlavou s prevísajúcou oranžovočervenou holou kožou na krku: perie z moriaka; krmivo pre moriaky; chovať, vykŕmiť, zabiť dva moriaky; m. pri tokaní vejárovito rozprestrie chvost a našuchorí perie; Z hospodárskych dvorov na dolnom konci mesta sa ohlášali mocné hlasy kohútov, hudrovanie moriakov a škrekot pávov. [L. Ballek] 2. hovor. ▶ mäso z tohto vtáka; jedlo z neho, morka: kúpiť moriaka; prsia, stehno z moriaka; podávať tradičného plneného moriaka; m. na víne ◘ fraz. nadutý ako moriak (o človeku) a) pyšný, namyslený, povýšený b) prejavujúci hnev, urazenosť; napaprčiť sa ako moriak prudko, hnevlivo reagovať, nahnevať sa; [v tvári] červený ako moriak (o človeku) červený od zlosti, hnevu, rozčúlenia ▷ moriačik G a A -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: nedávno vyliahnutý m.; na Vianoce bude rybička i pečený m.
moriak, -a, mn. č. -y m. samec morky; zool. m. divý (Meleagris gallopavo);
pren. (mn. č. -ci) nadávka mrzutému, nadutému človekovi: je ako m. mrzutý, nadutý; očervenieť, naduť sa, nahnevať sa, rozčúliť sa ako m., červený, nadutý ako m.
moriak1 m. (norák) 1. čiast. strsl, zsl samec morky: Moriaci bívajú veččí jako morki (Brodzany TOP); Morák sa jeduje na červenú farbu (Trakovice HLO); Naháňal ma norák, ľebo som mala červení sveder (Dunajov KNM) F. má hlavu ovisenú jako morák (Ludanice TOP) - sklonenú k zemi; má sopel jako morák (Bošáca TRČ) - visí mu z nosa; choďí ako moriak (Košťany n. Tur. MAR) - namosúrený; najjédzení jako morák, keď mu hvízdajú (Bošáca TRČ) - veľmi nahnevaný 2. expr. namosúrený nahnevaný človek: Tod mora̋g ani neotpovia, kot se ho šloveg daž opítá (Sása REV) 3. v dvojslovných názvoch rastlín: moriakove sopľe (Čelovce MK) - bot. prvosienka jarná (Primula veris); moriakov sopeľ (V. Straciny MK) - okrasná rastlina s tmavočervenými ovísajúcimi kvetmi, bot. láskavec chvostnatý (Amaranthus caudatus); moriačisko m. zvel. expr. k 1: F. má sopel jako moráčisko (Vaďovce MYJ) - visí mu z nosa
moriak2 m. gem expr. Cigán: Ši dák ta hrali tí mora̋ci na svadžbe? (Sása REV) F. takí šiarní ani mora̋k (Rochovce ROŽ) - o počernom človeku; moriačka ž.: Táto mora̋ška aj kárti vikladá (Kameňany REV); Mora̋ška nám ukradla kuru (Rochovce ROŽ)
norák p. moriak1
morák p. moriak
moriak [-iak, -ák] m samec morky: moryaky try Wassy Welkomožnosty posylam (BYTČICA 1643); partiale frumentariusa: na krmeny moriakow a kopunow do ffrauczimeru zbožia mettr 11/2 (TRENČÍN 1653); na kuchinu k swiatkom moraka f 1 den 25 (ŽILINA 1718); naposledy muže take y morak pečenj byti predložen namjsto riby (S. TURÁ 1726) F. zla žena wole naduwa hňewom gako morak (GV 1755) veľmi sa hnevá, je mrzutá; moriaček dem: pre panuow kanonikuow kupilo se moriačka dn 40, kopuna dn 20 (ŽILINA 1709); pullus, indici pulli: moraček, dem a morák (PD 18. st)