morféma -y -fém ž. lingv. najmenšia časť slova, kt. má vecný al. gram. význam;
morfémový, morfematický príd.
morféma -my -fém ž. ⟨gr.⟩ lingv. ▶ najmenšia vydeliteľná časť slova al. slovného tvaru, ktorá je nositeľom vecného al. gramatického významu: vysoko, málo frekventovaná m.; relačná m. pri ohýbaní sa pripája k tvarotvornému základu na utvorenie tvaru; derivačná (slovotvorná), gramatická, modifikačná, koreňová m.; nulová m. nevyjadrená v gramatických tvaroch (napr. chlap-0, žien-0, choď-0); sled morfém; slovo dom pozostáva z jednej morfémy
morféma -y ž. ‹g› lingv. dvojstranná, formálno-významová jednotka jazykovej roviny (napr. ruk-): lexikálna, gramatická, slovotvorná m.;
morfémový, morfematický príd.: m. švík na hranici dvoch morfém (napr. hol-ič)
morféma, -y, -fém ž. gram. najmenšia časť slova, na ktorú sa ešte viaže nejaký význam: odvodzovacia, koncovková, nulová m.;
morfémový, morfematický i morfemický príd.: m. švík hranica medzi dvoma morfémami
(jedna) morféma; (bez) morfémy; (k) morféme; (vidím) morfému; (ó) morféma!; (o) morféme; (s) morfémou;
(dve) morfémy; (bez) morfém; (k) morfémam; (vidím) morfémy; (ó) morfémy!; (o) morfémach; (s) morfémami;