Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

more -a s.

1. mohutná masa slanej vody vypĺňajúca priestory medzi kontinentmi: pokojné, rozbúrené, šíre m.; za m-om v Amerike;

pren. pšeničné m., m. striech

2. hovor. expr. má význ. neurč. čísl. veľa, mnoho, hrúza: je tam m. ľudí, m. otázok, sĺz, m. času

je to akokvapka v m-i; liať vodu do m-a; stratil sa, zmizol, akoby ho bol do m-a hodil bez stopy;

morský príd.: m-á voda, m-é ryby; m-é oko tatranské jazero; m-á choroba spôsobená hojdavým pohybom (lode, lietadla ap.)

expr. m. vlk skúsený námorník, skúsený človek

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Čierne more ‑eho ‑a s.; čiernomorský
more ‑a s.; morský

more mora pl. N moria G morí D moriam L moriach I -rami s. 1. ▶ súvislá vodná plocha, časť svetového oceána, ktorú oddeľuje súš, prípadne vyvýšeniny morského dna, od otvorenej časti oceána: severné, južné, subtropické m.; azúrové, tyrkysové, priezračné m.; rozbúrené, pokojné m.; plytké, hlboké m.; búrka na mori; plavba po šírom, otvorenom mori ďaleko od brehov; dovolenka, pobyt pri mori; všetky moria na zemeguli; hľadať poklad na dne mora; skočiť do mora; plávať v mori; plaviť sa na mori, po mori; sedieť, stáť na brehu mora; vydať sa na m.; utopiť sa v mori; rybárske lode vyplávali na m.; v dôsledku klimatických zmien stúpa hladina morí; Hoci vládne vetristé popoludnie, v mori sa už kúpe niekoľko otužilcov. [L. Ballek]; pren. tmavozelené m. statných svrčín a jedlín; Najprv zazrel jazdca, križujúceho nedozerné trstinové more. [J. Červenák] rozsiahle územie □ geogr. Azovské more plytký záliv Čierneho mora, do ktorého sa vlievajú rieky Don a Kubáň; Baltské more vnútorné more Atlantického oceána medzi severnou, strednou a východnou Európou; Biele more vnútorné more Severného ľadového oceána na severozápadnom pobreží Ruska; Červené more vnútorné more Indického oceána medzi severnou Afrikou a Arabským polostrovom; Čierne more vnútropevninové more medzi juhovýchodnou Európou a Malou Áziou; Egejské more polouzavreté more v severovýchodnej časti Stredozemného mora; Grónske more okrajové more Severného ľadového oceána medzi Grónskom a Špicbergmi; Jadranské more polouzavreté more medzi Apeninským polostrovom a Balkánskym polostrovom; Karibské more okrajové more Atlantického oceána medzi Strednou Amerikou, Južnou Amerikou a Antilami; Kaspické more najväčšie vnútrozemské jazero sveta so slanou vodou medzi Európou a Áziou; Mŕtve more slané bezodtokové jazero na hraniciach Jordánska a Izraela; Severné more šelfové more Atlantického oceána na severozápade Európy; Stredozemné more vnútorné more Atlantického oceána medzi Európou, Áziou a Afrikou; geod. (stredná) hladina mora hladina pokojného mora, približne totožná s geoidom, ideálnym tvarom Zeme □ vo výške 15, 150, 1 500 metrov nad morom v danej nadmorskej výške, nad hladinou mora
2. hovor. expr.veľmi veľké množstvo niečoho al. veľký počet niečoho, veľa, kopa, hromada; syn. hrúza, fúra: m. piesku; mať m. času; preliať m. sĺz; byt stál m. peňazí; po ceste išli autá a medzi nimi m. cyklistov; je v šoku, stratil m. krvi; sprievod sa stratil v mori kvetov
3. geol. kamenné more ▶ kamenistá sutina na horských svahoch
fraz. je to ako kvapka v mori a) je to nepatrné množstvo, ktoré nestačí b) je to niečo bezvýznamné, čo nezaváži; stratil sa/zmizol, akoby ho do mora hodil al. stratil sa/zmizol, akoby bol do mora spadol bez stopy zmizol, stratil sa; liať vodu do mora a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť márnu, zbytočnú prácu; odísť na more zamestnať sa ako námorník; odísť za more odcestovať do zámoria, obyč. do Ameriky; za morom v zámorí, obyč. v Amerike; za siedmimi horami, za siedmimi morami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja)

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


more p. množstvo 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

more1, -a, mn. č. -ia, -í str.

1. súvislá plocha pokrytá mohutnou vrstvou slanej vody bez odtoku: Čierne m., Červené m., Mŕtve m., Severné ľadové m.; búrlivé, pokojné m.; hladina m-a; cesta na m-i, po m-i; plaviť sa, stroskotať na m-i; utopiť sa v m-i; odísť na m. ako námorník; pustiť sa na m., vydať sa na m. vydať sa na plavbu po mori; vyplávať na (šíre) m.; otvorené m. ďaleko od brehov; na kraji m-a pri brehoch; hlboké, bezodné m.; odísť za m. do zámorskej cudziny, obyč. do Ameriky; za morom v zámorskej cudzine, obyč. v Amerike; 1000 m nad m-om nadmorskej výšky; pren. reč. vzduch je naše m.

ľud. Na sv. Gregora idú ľady do mora (porek.) nastáva jar; stratiť sa ako kvapka v m-i obyč. o niečom malom, nepatrnom; byť kvapkou v m-i v pomere k niečomu malý, nepatrný; zmizol, akoby ho do m-a hodil, akoby bol do m-a padol nemožno ho nájsť; bolo toho celé m. veľa; vody celé m. veľa;

2. expr. veľké, súvislé množstvo niečoho, záplava: m. domov, kvetov, hlasov, svetla, hláv, sĺz, krvi; m. cudzoty cudzie prostredie; utopiť sa v m-i niečoho stratiť sa, nevedieť sa orientovať; vzdušné m. vzduch; geol. kamenné m. kamenitá sutina na horských svahoch; pren. m. zabudnutia

trochu arch. uplynúť do m-a večnosti (o čase);

morský príd.: m-é pobrežie, m-é kúpele, m-é dno, m. vzduch, m-á voda; m-á zelená farba modrozelená, tyrkysová; m-é oko druh malého jazera vo Vysokých Tatrách; m-á nemoc nevoľnosť postihujúca ľudí na lodi pri kolísavom pohybe mora; min. m-á pena druh nerastu; zool. m-á sasanka druh mäkkýša; m-á panna mytologická bytosť v podobe ženy s rybím chvostom; pren. žart. m. vlk starý, skúsený námorník

nájdem ho, čo by bol na m-om dne nech by sa skrýval kdekoľvek


more2, -eho (obyč. len v 1. p. a v oslovení) m. (cig.) prezývka Cigána v buržoáznej spoločnosti

Morfologický analyzátor

mora podstatné meno, ženský rod

(jedna) mora; (bez) mory; (k) more; (vidím) moru; (o) more; (s) morou;

(dve) mory; (bez) môr; (k) morám; (vidím) mory; (o) morách; (s) morami;


more podstatné meno, stredný rod

(jedno) more; (bez) mora; (k) moru; (vidím) more; (o) mori; (s) morom;

(dve) moria; (bez) morí; (k) moriam; (vidím) moria; (o) moriach; (s) morami;


mor podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) mor; (bez) moru; (k) moru; (vidím) mor; (o) more; (s) morom;

(tri) mory; (bez) morov; (k) morom; (vidím) mory; (o) moroch; (s) mormi;

More_1 More More_2 More More_3 More More_4 More Mořé Mořé
mora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mora
G (bez) mory
D (k) more
A (vidím) moru
L (o) more
I (s) morou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mory
G (bez) môr
D (k) morám
A (vidím) mory
L (o) morách
I (s) morami

móra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) móra
G (bez) móry
D (k) móre
A (vidím) móru
L (o) móre
I (s) mórou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) móry
G (bez) mór
D (k) móram
A (vidím) móry
L (o) mórach
I (s) mórami

more
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) more neurčitosti a noci hrôzy. Nesmierne more temnôt sa rozprestiera pred,
G (bez) mora ocenenie Modrá vlajka za čistotu mora i kvalitné služby. Crikvenica
D (k) moru krásnych starých alejí priamo k moru . Zrazu sa po pravej strane vynoril
A (vidím) more do pľúc. Chutil slano. „Cítim more !“ „A ja cítim problémy,“ prikrčil
L (o) mori šafrán v hodnote tisíc dukátov. Po mori sme sa plavili do Senju v
I (s) morom Pohľady na západy slnka nad morom sú pekné – na úrovni pohľadníc
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (dve) moria lebo sa báli pirátov, tieto moria bývali odnepamäti sužované pirátmi.
G (bez) morí Mesiac. Mesiac je vládca vôd a morí . Prvé písmeno znamenia Rýb je
D (k) moriam ktoré prezieravá ruka vymedzila moriam ? Zbytočne sa však vlny dvíhajú
A (vidím) moria opustí rodinu a cez hory a moria sa vyberie do toho kráľovstva,
L (o) moriach európskych riekach a svetových moriach , najviac však vo Vltave a v
I (s) morami nie je v ďalekom nebi, ani za morami , ale „veľmi blízko sú tie slová;
{caseletter} - 0

mor
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) mor
G (bez) moru
D (k) moru
A (vidím) mor
L (o) more
I (s) morom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) mory
G (bez) morov
D (k) morom
A (vidím) mory
L (o) moroch
I (s) mormi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÓRE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŠEMŠA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko MORÉ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 4×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
BAJEROV, okr. PREŠOV – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
KRÍŽANY (obec KRIŠOVSKÁ LIESKOVÁ), okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 1×;

Priezvisko MÓRÉ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
KRÍŽANY (obec KRIŠOVSKÁ LIESKOVÁ), okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 4×;
ČIČAROVCE, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 2×;
BEŠA, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 2×;
STRÁŽNE, okr. TREBIŠOV – 2×;
VEĽKÉ KAPUŠANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 2×;
ŽDAŇA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
KAPUŠIANSKE KĽAČANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 1×;
OBORÍN, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 1×;
VEĽKÝ KAMENEC, okr. TREBIŠOV – 1×;

Priezvisko MORE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 8×;
ŽDAŇA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 7×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
KUKUČÍNOV, okr. LEVICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor