Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst priezviská un

mora, mura -y môr, múr ž.

1. démonická bytosť podľa povery trápiaca ľudí v spánku;

pren. ťažké sny: tlačí ma to ako (nočná) m.

2. názov rozlič. motýľov, zool. Noctua, Amathes ap.

dlávi, tlačí ho m.pocit úzkosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mora ‑y môr, mura ‑y múr ž. (motýľ; démonická bytosť)
móra ‑y mór ž. (doba v prozódii); mórový

mora mory môr, zried. mura1 mury múr ž. 1.nočný motýľ z rozličných čeľadí, napr. okáňovitých a morovitých: m. krúži okolo lampy; pod svetlom sa zlietli mory; Je to predsa veľký nočný motýľ, stará mať by povedali: mura. [I. Izakovič]; Žabky zmizli! Zrejme preto, že je málo múch a múr. [Sme 1995]zool. mora štiavová Noctua pronuba; mora lúčna Cerapteryx graminis; mora kapustová Mamestra brassicae
2. ▶ podľa povery démonická bytosť, ktorá v spánku trápila ľudí (priľahla prsia spiaceho)
3.niečo nepríjemné, tiesnivé, čo človeka ťaží a prenasleduje; desivý, ťaživý, ťažký sen: exekúcia sa stala jeho morou; v športe sa striedali svetlé momenty s čiernou morou; týždeň, ktorý spočiatku vyzeral nádejne, sa zmenil na najhoršiu moru; Na mesto sadla tma a na mňa pomaly, ale isto líhala mora. [L. Ťažký]
fraz. dlávi/tlačí ho mora má pocit úzkosti; nočná mora obyč. niečo nepríjemné, ťaživé, opakovane vyvolávajúce strach, úzkosť, obavy, neistotu, zlé spomienky a pod.


móra móry mór ž.lat.⟩ lit., lingv. ▶ (v časomernej metrike) základná časová jednotka na vyslovenie krátkej slabiky: dlhá slabika trvá dve móry


mura1mora

móra1 -y ž. ‹l›

1. lit., lingv. (v časomernej metrike) základná časová jednotka, ktorej zodpovedá dĺžka krátkej slabiky a polovičná dĺžka dlhej slabiky

2. práv. oneskorenie dlžníka so splnením záväzku al. veriteľa s prijatím dlhu;

mórový príd. k 1: m-á dĺžka


móra2 -y ž. ‹t› stará tal. hra s prstami


periculum in mora [-ríku- -rá] ‹l› práv. nebezpečenstvo z odkladu (iba rýchle konanie odstráni nebezpečenstvo z ujmy)

mora podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku; nočný motýľ • mura: mora, mura ho dlávi; okolo lampy lieta mora, mura


upír 1. vymyslená bytosť, ktorá ľuďom cicia krv, obyč. v spánku • vampírmora (domnelá bytosť trápiaca ľudí v spánku)

2. p. surovec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mora i mura, -y ž. démonická mytologická bytosť, ktorá vraj trápi ľudí v spánku: nočná m.;

pren. o trápení, tiesni, ťažobe: m. smútku, strachu

hovor. dusí, tlačí ho, leží na ňom m.; zaľahlo naň ako m.; akoby mu na prsiach m. sedelapocit úzkosti, tiesne, ťažkosti, niečo ho trápi


móra, -y ž. metr. v prozódii základná krátka doba;

lingv. najmenšia prozodická jednotka v niektorých jazykoch (pri vysvetľovaní dĺžok v jazyku): mórový príd.: m. systém

Morfologický analyzátor

mora podstatné meno, ženský rod

(jedna) mora; (bez) mory; (k) more; (vidím) moru; (o) more; (s) morou;

(štyri) mory; (bez) môr; (k) morám; (vidím) mory; (o) morách; (s) morami;


more podstatné meno, stredný rod

(jedno) more; (bez) mora; (k) moru; (vidím) more; (o) mori; (s) morom;

(štyri) moria; (bez) morí; (k) moriam; (vidím) moria; (o) moriach; (s) morami;

Mora Mora
mora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mora
G (bez) mory
D (k) more
A (vidím) moru
L (o) more
I (s) morou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mory
G (bez) môr
D (k) morám
A (vidím) mory
L (o) morách
I (s) morami

móra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) móra
G (bez) móry
D (k) móre
A (vidím) móru
L (o) móre
I (s) mórou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) móry
G (bez) mór
D (k) móram
A (vidím) móry
L (o) mórach
I (s) mórami

more
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) more neurčitosti a noci hrôzy. Nesmierne more temnôt sa rozprestiera pred,
G (bez) mora ocenenie Modrá vlajka za čistotu mora i kvalitné služby. Crikvenica
D (k) moru krásnych starých alejí priamo k moru . Zrazu sa po pravej strane vynoril
A (vidím) more do pľúc. Chutil slano. „Cítim more !“ „A ja cítim problémy,“ prikrčil
L (o) mori šafrán v hodnote tisíc dukátov. Po mori sme sa plavili do Senju v
I (s) morom Pohľady na západy slnka nad morom sú pekné – na úrovni pohľadníc
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (dve) moria lebo sa báli pirátov, tieto moria bývali odnepamäti sužované pirátmi.
G (bez) morí Mesiac. Mesiac je vládca vôd a morí . Prvé písmeno znamenia Rýb je
D (k) moriam ktoré prezieravá ruka vymedzila moriam ? Zbytočne sa však vlny dvíhajú
A (vidím) moria opustí rodinu a cez hory a moria sa vyberie do toho kráľovstva,
L (o) moriach európskych riekach a svetových moriach , najviac však vo Vltave a v
I (s) morami nie je v ďalekom nebi, ani za morami , ale „veľmi blízko sú tie slová;
{caseletter} - 0

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÓRA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 1×;

Priezvisko MORA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
VALASKÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 5×;
HRONEC, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
PREDAJNÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
DUBOVÁ (obec NEMECKÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum UL. MÓRA KRAUSZA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KOMÁRNO; NOVÁ STRÁŽ (KOMÁRNO)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor