Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská un

mora, mura -y môr, múr ž.

1. démonická bytosť podľa povery trápiaca ľudí v spánku;

pren. ťažké sny: tlačí ma to ako (nočná) m.

2. názov rozlič. motýľov, zool. Noctua, Amathes ap.

dlávi, tlačí ho m.pocit úzkosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mora ‑y môr, mura ‑y múr ž. (motýľ; démonická bytosť)
móra ‑y mór ž. (doba v prozódii); mórový

mora mory môr, mura mury múr ž.


móra móry mór ž.

mora mory môr, zried. mura1 mury múr ž. 1.nočný motýľ z rozličných čeľadí, napr. okáňovitých a morovitých: m. krúži okolo lampy; pod svetlom sa zlietli mory; Je to predsa veľký nočný motýľ, stará mať by povedali: mura. [I. Izakovič]; Žabky zmizli! Zrejme preto, že je málo múch a múr. [Sme 1995]zool. mora štiavová Noctua pronuba; mora lúčna Cerapteryx graminis; mora kapustová Mamestra brassicae
2. ▶ podľa povery démonická bytosť, ktorá v spánku trápila ľudí (priľahla prsia spiaceho)
3.niečo nepríjemné, tiesnivé, čo človeka ťaží a prenasleduje; desivý, ťaživý, ťažký sen: exekúcia sa stala jeho morou; v športe sa striedali svetlé momenty s čiernou morou; týždeň, ktorý spočiatku vyzeral nádejne, sa zmenil na najhoršiu moru; Na mesto sadla tma a na mňa pomaly, ale isto líhala mora. [L. Ťažký]
fraz. dlávi/tlačí ho mora má pocit úzkosti; nočná mora obyč. niečo nepríjemné, ťaživé, opakovane vyvolávajúce strach, úzkosť, obavy, neistotu, zlé spomienky a pod.


móra móry mór ž.lat.⟩ lit., lingv. ▶ (v časomernej metrike) základná časová jednotka na vyslovenie krátkej slabiky: dlhá slabika trvá dve móry


mura1mora

-a/33030920±127847 16.51: substantíva s. G sg. 1977685→1976539
+3744
−4370
mesta/60868 Slovenska/56229 storočia/48714 hľadiska/31844 prostredia/22029 tela/20412 slova/18552 ministerstva/18309 obdobia/17693 dieťaťa/17162 miesta/16750 srdca/16554 auta/14269 percenta/14130 práva/13779 umenia/13365 vedenia/13309 obyvateľstva/12488 diela/12064 kola/11064→11879
+45
−143
vnútra/11831 stretnutia/11648 štúdia/11200 centra/10930±57 školstva/10781 konania/9964 správania/9916 divadla/9752 svetla/9607 vína/9459 vzdelávania/9192 zahraničia/9163 slnka/6786→9138
+0
−327
hospodárstva/8498 územia/8480 Nemecka/8378 múzea/7073→8064
+12
−150
mora/8060 okolia/7927 oddelenia/7868 spoločenstva/7790 šťastia/7678 riešenia/7559 Ruska/7534 myslenia/7456 vrecka/7433 dreva/7417 neba/7375 zdravotníctva/7295→7306
+2
−6
hnutia/7275 poznania/7212 pôsobenia/7109 mäsa/7062 detstva/7020 rána/7001 mužstva/6838 tepla/6733→6817
+4
−17
rozhodnutia/6725 eura/6627 podujatia/6560 množstva/6452 väzenia/6324 okna/6292 Poľska/6138 manželstva/6046 (3937/1161238)

-ora/113519±779 5.68: substantíva s. G sg. 8299 mora/8060 Desatora/137 desatora/44 Artfora/37 antikora/21

-ora/113519±779 3.77: substantíva ž. N sg. 19772→20163
+320
−344
podpora/5851 komora/2383 hora/1764→2158
+120
−136
Barbora/918→971
+0
−9
metafora/944 pokora/900 Nora/874 mora/869 opora/697 Polhora/613 potvora/608 Zora/624→569
+66
−119
barbora/549→496
+9
−0
(27/2230)

-ra/833200±5265 7.06: substantíva s. G sg. 54978→55461
+972
−767
vnútra/11831 centra/10930±57 mora/8060 eura/6627 dobra/3171 jazera/3029 jadra/1943 striebra/1520 spektra/1382 pera/1313 metra/572→1197
+888
−701
ra/1127 puzdra/548 (57/2783)

móra1 -y ž. ‹l›

1. lit., lingv. (v časomernej metrike) základná časová jednotka, ktorej zodpovedá dĺžka krátkej slabiky a polovičná dĺžka dlhej slabiky

2. práv. oneskorenie dlžníka so splnením záväzku al. veriteľa s prijatím dlhu;

mórový príd. k 1: m-á dĺžka


móra2 -y ž. ‹t› stará tal. hra s prstami


periculum in mora [-ríku- -rá] ‹l› práv. nebezpečenstvo z odkladu (iba rýchle konanie odstráni nebezpečenstvo z ujmy)

mora podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku; nočný motýľ • mura: mora, mura ho dlávi; okolo lampy lieta mora, mura


upír 1. vymyslená bytosť, ktorá ľuďom cicia krv, obyč. v spánku • vampírmora (domnelá bytosť trápiaca ľudí v spánku)

2. p. surovec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mora i mura, -y ž. démonická mytologická bytosť, ktorá vraj trápi ľudí v spánku: nočná m.;

pren. o trápení, tiesni, ťažobe: m. smútku, strachu

hovor. dusí, tlačí ho, leží na ňom m.; zaľahlo naň ako m.; akoby mu na prsiach m. sedelapocit úzkosti, tiesne, ťažkosti, niečo ho trápi


móra, -y ž. metr. v prozódii základná krátka doba;

lingv. najmenšia prozodická jednotka v niektorých jazykoch (pri vysvetľovaní dĺžok v jazyku): mórový príd.: m. systém

mara p. mora


mora i mura ž. (múra, mara)
1. podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku: Mora ho cicia v noci (Bobrovec LM); Len sa furt ponosuje, že ho každú nodz voláka múra choďí gňiaveť (Prochot NB); Vrahóv praj mura tlačívala, až nedalo predechnút (Skalka n. Váh. TRČ); Mora ho mľze (Papradno PB); Češko mi, jak kebi mi mara na perśoch śedzela (Studenec LVO)
F. mora ho prišla pozrieť (Pribiš DK) - je ťažko chorý; mara bi ce u̯źala! (Sobrance) - zahrešenie; dze ho tam mara poňesla?! (Humenné) - expr. prečo, načo tam išiel?
2. čiast. strsl a zsl nočný motýľ (i v dvojslov. názve): : Zas tu nájšľi múri (Kšinná BÁN); Mura mi vľeťela do izbi (Dunajov KNM); hluchá mora (Breziny ZVO); slepá mara (Nevoľné KRE, Turová ZVO); nočňí mura (Skalica); mora (Ozdín LUČ, Kvačany LM, Detv. Huta ZVO); mura (Turá Lúka MYJ, Habovka TRS, Lipt. Osada RUŽ, Kalinovo LUČ)


mura p. mora


múra p. mora

mora, mura ž (podľa povery) bytosť moriaca ľudí v spánku ťažkým, desivým snom: kdo hore znak spawa, morou obtjžen bjwa (KoB 1666); lekarstwy proty mure, kteraž w noczy dusy (LR1 17. st); ephialtes: múra, dusenj nočné (KS 1763); morra, ephialtes: nočni mura, mora (ML 1779)


mura p. mora

Mora Mora
móra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) móra
G (bez) móry
D (k) móre
A (vidím) móru
L (o) móre
I (s) mórou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) móry
G (bez) mór
D (k) móram
A (vidím) móry
L (o) mórach
I (s) mórami

mora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mora
G (bez) mory
D (k) more
A (vidím) moru
L (o) more
I (s) morou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) mory
G (bez) môr
D (k) morám
A (vidím) mory
L (o) morách
I (s) morami

more
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) more neurčitosti a noci hrôzy. Nesmierne more temnôt sa rozprestiera pred,
G (bez) mora ocenenie Modrá vlajka za čistotu mora i kvalitné služby. Crikvenica
D (k) moru krásnych starých alejí priamo k moru . Zrazu sa po pravej strane vynoril
A (vidím) more do pľúc. Chutil slano. „Cítim more !“ „A ja cítim problémy,“ prikrčil
L (o) mori šafrán v hodnote tisíc dukátov. Po mori sme sa plavili do Senju v
I (s) morom Pohľady na západy slnka nad morom sú pekné – na úrovni pohľadníc
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (štyri) moria lebo sa báli pirátov, tieto moria bývali odnepamäti sužované pirátmi.
G (bez) morí Mesiac. Mesiac je vládca vôd a morí . Prvé písmeno znamenia Rýb je
D (k) moriam ktoré prezieravá ruka vymedzila moriam ? Zbytočne sa však vlny dvíhajú
A (vidím) moria opustí rodinu a cez hory a moria sa vyberie do toho kráľovstva,
L (o) moriach európskych riekach a svetových moriach , najviac však vo Vltave a v
I (s) morami nie je v ďalekom nebi, ani za morami , ale „veľmi blízko sú tie slová;
{caseletter} - 0

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÓRA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 1×;

Priezvisko MORA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
VALASKÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 5×;
HRONEC, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
PREDAJNÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
DUBOVÁ (obec NEMECKÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum UL. MÓRA KRAUSZA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KOMÁRNO; NOVÁ STRÁŽ (KOMÁRNO)

Zvukové nahrávky niektorých slov

do voľného mora jusqu'à la mer libre
mora alebo že skôr la mer, ou plutôt qu'
mora vracia sa neúprosne la mer revient inexorable
strela padla do mora retombât dans la mer
tých končinách antarktického mora ces parages de la mer antarctique
vtisnutý medzi dvoma morami resserrée entre deux mers
vzďaľovala sa od mora s'éloignait de la mer
že vlnenie mora, ktoré ondulations de la mer qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu