Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

morča¹ -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. malý hlodavec použ. na laboratórne pokusy;

morčiatko -a -tok s. zdrob.;

morčí¹, morčací príd.

morča² -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa morky

morča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čiat/-čeniec I -čatami/-čencami s.

morča¹ -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čiat/-čeniec s. ▶ malý hlodavec z čeľade morčatovitých s krátkou al. dlhou srsťou, žijúci v stepiach Južnej Ameriky, u nás obľúbené domáce zvieratko: hladkosrsté biele, sivohnedé m.; pokusné, laboratórne morčatá; chov morčiat; darovať, dostať m. k narodeninám; Majú tam pokusné myši, morčence a dokonca i štyri také malé opice. [Sln 1976] □ zool. morča divé Cavia aperea; morča peruánske Cavia porcellus ▷ morčiatko¹ -ka -tok s. zdrob. expr.: má na predaj dve malé morčiatka

morča² -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čiat/-čeniec s. ▶ mláďa morky, kurovitého vtáka chovaného ako hydina na mäso: výkrmové morčatá, morčence; odchov morčeniec; výbeh pre morčatá; m. sa vyliahlo z vajíčka ▷ morčiatko² -ka -tok s. zdrob. i expr.: v kuríne sú aj morčiatka

morča¹, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čiat/-čeniec str. mláďa morky

● hovor. žart. ísť k Abrahámovi morčence pásť (Kal.) zomrieť;

morčací¹, -ia, -ie príd.: m-ie mäso;

morčiatko, -a, mn. č. -a, -tok str. zdrob. expr.

morča², -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čiat/-čeniec str. druh malého hlodavca: pokusné m.; zool. m. peruánske (Cavia porcellus);

morčací², -ia, -ie príd.;

morčiatko, -a, -tok str. zdrob. expr.

morča s. čiast. strsl, zsl mláďa morky: Malé morčence sa veľmi hákľivé (Ležiachov MAR); morča (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO, Stupava BRA); morčiatko s. zdrob. expr. Viliahlo sa nán dvaccaď morčiatok (Brodzany TOP); Kúpili zme si desad morčáték (Trakovice HLO); Za miesíc sa tí morčatka mau̯é viláhnú (Hlboké SEN)

morčiatko p. morča

morča s mláďa morky: morcžencze wilažu na yar (K. N. MESTO 1690); 10 morčiat mladich (LIPTOV 1769); nepust medzj ruže husata a morčata (PR 18. st); mnohem wetssj potrebna gest opatrnost okolo morčeniec, nežly okolo husy (NN 18. st); -iatko [-átko] dem: pullus: morčátko (PD 18. st)