Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj

montovať nedok.

1. zostavovať časti (strojov, zariadení) do celku: m. prístroj, m. dom

2. pripevňovať, pripájať: m. hrany na lyže

// montovať sa hovor. expr. vnucovať sa niekomu s úmyslom zasahovať do niečoho, vkladať sa, starieť sa: nechcem sa do toho m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
montovať ‑uje ‑ujú nedok.

montovaný -ná -né príd. ▶ poskladaný, zostavený z unifikovaných dielcov, prvkov na vysokom stupni továrenskej dokončenosti: m. dom op. murovaný; výroba montovaných hál; štandardne montované šatníkové skrine ▷ ↗ i montovať


montovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. ⟨fr.⟩ hovor. expr. (do čoho (komu)) ▶ vnucovať sa niekomu s úmyslom zasahovať do niečoho, miešať sa, starieť sa; syn. pliesť sa: nechce sa im m. do výchovy detí; rodičia sa občas montujú dospelým deťom do života; povedz jej, nech sa do toho nemontuje!dok.namontovať sa


montovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. ⟨fr.⟩ 1. i tech. (čo) ▶ zostavovať, skladať (strojové, prefabrikované) časti al. dielce do jedného funkčného výrobku, stavebného al. strojového celku: m. vozidlá; m. kuchynskú linku; m. nosnú oceľovú konštrukciu haly; firma na montovanie domov; vyrábajú a montujú celé strojové zariadenia; Pri prvom zložení postele bolo všetko v poriadku, ale keď som ju montoval druhýkrát, začali sa niektoré časti kývať. [HN 2008]
2. (čo (kam; kde)) ▶ pripájať, pripevňovať obyč. nejaké zariadenie na nejaké miesto, inštalovať: m. kľučku na dvere; m. policu na stenu; m. svietidlá v byte; m. vodomer na odberné miesto; do objektov sa montuje podlahové kúrenie
dok. k 1zmontovať, k 2namontovať


namontovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovanie sa dok. hovor. expr. (do čoho (komu)) ▶ aktívne sa zapojiť do niečoho, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho, zastarieť sa; syn. zapliesť sa: do života sa im namontovala suseda; Do čoho som sa to ja, krava, namontovala? [A. Baláž]nedok.montovať sa


namontovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. (čo (kam; kde)) ▶ pripojiť, pripevniť, obyč. nejaké zariadenie na niečo, na nejaké miesto, nainštalovať, primontovať: n. na lyže viazanie; n. do kúpeľne nové batérie; dať si n. na okná žalúzie; n. na budovu bezpečnostné kamery; n. k bráne zvonček; čo za súčiastku ste mi to namontovali do motora?; Mal na aute namontované tri klaksóny. [L. Ballek]; Všetci boli natešení po správach, že sa namontujú nové radiátory a bude sa s najvyššou prísnosťou dozerať na údržbu. [J. Johanides]nedok.montovať, namontovávať, namontúvať

montovať nedok. ‹f› odb. (čo)

1. robiť montáž niečoho: m. traktor; montované stavby zostavené z prefabrikátov

2. mechanicky k niečomu pripájať: m. osvetľovacie teleso na strop

majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebríkhovor. porábať: Čože to porábaš?expr. kutiť: kutí okolo domuzastar. kremesliť: kremeslí čosi v šopeskladaťzostavovaťmontovať (z častí do celku): skladá, montuje police

2. p. napomínať


miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sastarieť sazamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestartehovor. expr.: pliesť samontovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecíhovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušujezasahovaťzakročovaťzapájať saangažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujúhovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývalikniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupuprelínať sa: červená sa prelína s fialovouzried. miesiť sa


montovať p. skladať 2, majstrovať 1


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

montovať, -uje, -ujú nedok. (čo) zostavovať podľa plánov al. výkresov jednotlivé hotové časti strojov al. iných zariadení do celku, robiť montáž: m. stavbu, m. ústredné kúrenie;

pren. hovor. zostavovať, skladať, robiť niečo: Pavúky montovali svoje siete. (Fr. Kráľ);

dok. zmontovať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu