montovať nedok.
1. zostavovať časti (strojov, zariadení) do celku: m. prístroj, m. dom
2. pripevňovať, pripájať: m. hrany na lyže
// montovať sa hovor. expr. vnucovať sa niekomu s úmyslom zasahovať do niečoho, vkladať sa, starieť sa: nechcem sa do toho m.
montovaný -ná -né príd. ▶ poskladaný, zostavený z unifikovaných dielcov, prvkov na vysokom stupni továrenskej dokončenosti: m. dom op. murovaný; výroba montovaných hál; štandardne montované šatníkové skrine ▷ ↗ i montovať
montovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. ⟨fr.⟩ hovor. expr. (do čoho (komu)) ▶ vnucovať sa niekomu s úmyslom zasahovať do niečoho, miešať sa, starieť sa; syn. pliesť sa: nechce sa im m. do výchovy detí; rodičia sa občas montujú dospelým deťom do života; povedz jej, nech sa do toho nemontuje! ▷ dok. ↗ namontovať sa
montovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. ⟨fr.⟩ 1. i tech. (čo) ▶ zostavovať, skladať (strojové, prefabrikované) časti al. dielce do jedného funkčného výrobku, stavebného al. strojového celku: m. vozidlá; m. kuchynskú linku; m. nosnú oceľovú konštrukciu haly; firma na montovanie domov; vyrábajú a montujú celé strojové zariadenia; Pri prvom zložení postele bolo všetko v poriadku, ale keď som ju montoval druhýkrát, začali sa niektoré časti kývať. [HN 2008] 2. (čo (kam; kde)) ▶ pripájať, pripevňovať obyč. nejaké zariadenie na nejaké miesto, inštalovať: m. kľučku na dvere; m. policu na stenu; m. svietidlá v byte; m. vodomer na odberné miesto; do objektov sa montuje podlahové kúrenie ▷ dok. k 1 ↗ zmontovať, k 2 ↗ namontovať
namontovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovanie sa dok. hovor. expr. (do čoho (komu)) ▶ aktívne sa zapojiť do niečoho, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho, zastarieť sa; syn. zapliesť sa: do života sa im namontovala suseda; Do čoho som sa to ja, krava, namontovala? [A. Baláž] ▷ nedok. ↗ montovať sa
namontovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. (čo (kam; kde)) ▶ pripojiť, pripevniť, obyč. nejaké zariadenie na niečo, na nejaké miesto, nainštalovať, primontovať: n. na lyže viazanie; n. do kúpeľne nové batérie; dať si n. na okná žalúzie; n. na budovu bezpečnostné kamery; n. k bráne zvonček; čo za súčiastku ste mi to namontovali do motora?; Mal na aute namontované tri klaksóny. [L. Ballek]; Všetci boli natešení po správach, že sa namontujú nové radiátory a bude sa s najvyššou prísnosťou dozerať na údržbu. [J. Johanides] ▷ nedok. ↗ montovať, namontovávať, namontúvať
montovať nedok. ‹f› odb. (čo)
1. robiť montáž niečoho: m. traktor; montované stavby zostavené z prefabrikátov
2. mechanicky k niečomu pripájať: m. osvetľovacie teleso na strop
majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebrík • hovor. porábať: Čože to porábaš? • expr. kutiť: kutí okolo domu • zastar. kremesliť: kremeslí čosi v šope • skladať • zostavovať • montovať (z častí do celku): skladá, montuje police
2. p. napomínať
miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!
2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa
montovať p. skladať 2, majstrovať 1
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad
2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?
3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)
4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer
5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub
6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2
montovať, -uje, -ujú nedok. (čo) zostavovať podľa plánov al. výkresov jednotlivé hotové časti strojov al. iných zariadení do celku, robiť montáž: m. stavbu, m. ústredné kúrenie;
pren. hovor. zostavovať, skladať, robiť niečo: Pavúky montovali svoje siete. (Fr. Kráľ);
dok. zmontovať