Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

monoteizmus -mu m. viera v jediného Boha, jednobožstvo, op. polyteizmus;

monoteista -u m. vyznávač monoteizmu;

monoteistický príd.

monoteizmus [-t-] -mu m.

monoteizmus [-t-] -mu m. ⟨gr.⟩ náb., filoz. ▶ viera v jedného a jediného boha, jednobožstvo; op. polyteizmus, mnohobožstvo: kresťanský, židovský m.; biblický m.; starozákonná forma monoteizmu; vyznávači monoteizmu

monoteizmus -mu m. ‹g› filoz., náb. viera v jedného boha, jednobožstvo (op. polyteizmus)

monoteizmus, -mu m. náboženstvo uznávajúce jediného boha, jednobožstvo (op. polyteizmus);

monoteista, -u m. vyznavač, stúpenec monoteizmu;

monoteistický príd.: m-é náboženstvo