monológ -gu pl. N -gy m. ⟨gr.⟩ i odb. ▶ súvislý jazykový prejav, prehovor jedného hovoriaceho; rozhovor osoby al. postavy samej so sebou (napr. v divadelnej hre); op. dialóg: krátky, dlhý m.; divadelný, lyrický m.; vnútorný m. hlavnej postavy; spustiť m.; počúvať m. politika; vyrozprávať autobiografiu formou monológu; poviedka má charakter monológu; syn náhle prerušil, pretrhol otcov m.; komédia obsahuje ironické a groteskné monológy; Jej monológy by mi boli ľahostajné, keby ma nenútila odpovedať a vnímať každé jedno slovo. [LT 1997]