moneta [-n-] -ty monet ž.
moneta [-n-] -ty monet ž. ⟨lat.⟩ kniž. zastar. ▶ kovový peniaz, minca: kríza monety; začali raziť prvú srbskú monetu - dinár
moneta -y ž. ‹l› zastar. kniž. peniaz;
monetárny príd.: m-a politika ekonomická politika štátu orientovaná na ovplyvňovanie množstva peňazí v hospodárstve; m-a sústava systém medzinárodných financií založený na vzťahu k vedúcej mene (napr. amer. dolára);
monetárne prísl.
peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, mince • štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty • päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš • grajciar: nemám ani groš, ani grajciar • zastar. moneta
2. p. peniaze
moneta, -y, -net ž. zastar. kovový peniaz, minca
moneta ž lat 1. kovový peniaz, minca: zakazugem bratrum wssem, aby monety aneb penjze nebrali (RB 1713); paracharagma: ffalessny penjz, falessná moneta (KS 1763) 2. mena: tenže knes Lenhartt Mokoschinus položil Yanowy Benediczkemu za geho pol dworu hotowey summy zlatych padesate y sedem monety vhorskey (P. ĽUPČA 1587); ja, Plathy Zuzanna, Geho Milosti panu bratowi zwrchu predmenowanu sumu, totisto pul tretia sta zlatich na dobrei monetie pokladam (NOVÁKY 1697); (richtár) w dome richtarskim pry pritomnosty prisaznich penezy oczita a napisse, kelko penezy a w gakeg monete posila (SPIŠ 1785-96)