monarchia -ie ž. št. zriadenie založené na vláde jednotlivca (monarchu); štát s takýmto zriadením: rakúsko-uhorská, cárska m.;
monarchický príd.
monarchia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
monarchia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ štátne zriadenie s jediným celoživotným panovníkom, obyč. dedičom stojacim na jeho čele, ktorému sú podriadení všetci členovia spoločnosti: dedičná m.; stúpenci, odporcovia monarchie; obnovenie, zánik, zvrhnutie, pád, rozpad monarchie; väčšina obyvateľov krajiny podporuje zachovanie monarchie; Čo znamená jedinec v tom ozrutnom súkolí monarchie? [J. Špaček] □ polit. absolutistická monarchia štát na čele s monarchom, ktorý má neobmedzenú moc; dualistická monarchia štát zložený z dvoch suverénnych štátnych subjektov, ktoré si zachovávajú značnú samostatnosť; konštitučná monarchia štát na čele s monarchom, ktorého moc je obmedzená ústavou; parlamentná monarchia štát na čele s monarchom, ktorého výkonná moc je formálna a má ju predseda vlády a parlament 2. ▶ štát s takýmto zriadením: štátny znak monarchie; postavenie Uhorska v monarchii; snaha zmodernizovať monarchiu; habsburská m. komplex početných provincií, ktorých jadro tvorili rakúske, české a uhorské krajiny spojené mocou spoločného panovníka z rodu Habsburgovcov (1526 – 1918); rakúsko-uhorská m. neoficiálny názov štátneho útvaru, ktorý vznikol r. 1867 z habsburskej monarchie ako únia dvoch štátnych celkov na čele s jedným monarchom
monarchia -ie ž. ‹g› forma štátneho zriadenia, ktorej hlavou je panovník (kráľ, cisár a pod.) s osobnými privilégiami; štát s týmto zriadením (op. polyarchia): absolútna, konštitučná m.
monokracia vláda jedného človeka (op. demokracia) • monarchia (vláda monarchu) • jedinovláda
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
monarchia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. despotická forma vlády; štát, na čele ktorého stojí samovládca, monarcha: absolutistická, konštitučná m.; habsburská, cárska m.;
monarchický príd.: m. režim, m-é Rusko
monarchia ž gr forma vlády al. štát, na cele ktorého stojí samovládca, monarcha: na swet prigitj gest (Kristus) račyl za času čtwrte monarchie rimske (HPP 1754); Darius král začal Medsku monarchiu (GV 1755); (Kristus) skrze hodjnu wečere rozumie poslednj monarchju rymsku (CS 18. st); monarchja w ten čas (jest) upewnena (KCS 18. st); -ický, -ičný príd: mezy wčelámi pak gesste mnohem welebnegssj, než monarchytský regiment můžeme znamenati (NSt 1793); staw, kedi gedna toliko ríďí osoba, naziwa sa stawom monarchičnim (DS 1795)